Vývoj v poskytovaní ortopedických pomôcok od 90. rokov
Prinášame vám historický prierez vývojom a výrobou ortopedických pomôcok. Zdrojom týchto úryvkov je publikácia ,,50 rokov zdravotnej starostlivosti V ORTOPEDICKEJ PROTETIKE na Slovensku”, ktorej autorom je skúsený ortopéd a hlavný odborník pre ortopedickú protetiku na Slovensku MUDr. Ján Koreň. Každý týždeň nájdete na stránkach Ortopedického magazínu nové pokračovanie.
Vývoj v poskytovaní ortopedických pomôcok od 90. rokov
Zásadný vplyv na poskytovanie pomôcok v 90. rokoch mala zmena hospodárskeho systému, ktorá ovplyvnila aj technicko-výrobnú sféru v ortopedickej protetike. Od roku 1993 začali vznikať súkromní výrobcovia ortopedických pomôcok. Zakladateľmi a majiteľmi týchto firiem boli takmer spravidla ortopedickí technici, ktorí odišli z oddelení ortopedickej protetiky. Koncom 90. rokov boli na Slovensku asi dve desiatky súkromných výrobcov. Na jednej strane sa tak posilňoval súkromný sektor a konkurenčné prostredie medzi poskytovateľmi pomôcok, na strane druhej sa personálne, a teda aj výrobne oslabovali oddelenia ortopedickej protetiky. Okrem tohto negatívneho vplyvu mali oddelenia problémy so zásobovaním materiálmi a polotovarmi a s nedostatkami v organizácii práce. Ich výrobné časti neboli schopné konkurovať súkromným pracoviskám, a tak sa postupne odštátňovali. Toto sa dotklo aj fungovania ich zdravotníckych častí. Personálne sa postupne tiež oslabovali a pri reštrukturalizáciách nemocníc boli Oddelenia ortopedickej protetiky v Banskej Bystrici a v Košiciach zrušené. V plnom rozsahu zostalo fungovať iba Oddelenie ortopedickej protetiky v Bratislave, ktoré sa v roku 2003 transformovalo na Špecializovanú nemocnicu pre ortopedickú protetiku Bratislava.
V polovici 90. rokov situácia v poskytovaní pomôcok nebola dobrá. Vzniknuté súkromné firmy zápasili s počiatočnými ťažkosťami, napr. obmedzilo sa zásobovanie výrobcov pomôcok niektorými materiálmi a polotovarmi, chýbali finančné prostriedky na financovanie výroby pomôcok zo strany zdravotných poisťovní, chýbala legislatíva upravujúca poskytovanie pomôcok. Niektoré štátne podniky prestali vyrábať materiály a polotovary potrebné na výrobu pomôcok v dôsledku ich krachu alebo reštrukturalizácie výroby. Výrobcovia boli potom nútení nahrádzať tieto výpadky výroby niekoľkonásobne drahšími dovozovými materiálmi a polotovarmi. Na ich plnú náhradu chýbali finančné prostriedky. Financovanie výroby pomôcok bolo plánované podľa cien tuzemských výrobcov a predpokladaných objemov výroby. Problémy sa potom odrazili v prechodnej stagnácii výroby v polovici 90. rokov a dostupnosti pomôcok. Napr. na OOP Bratislava bolo v roku 1990 vyrobených 38 431 pomôcok a v roku 1995 iba 13 388 pomôcok! Vývoj počtu pomôcok v rokoch 1970 až 2010 na Slovensku ukazuje graf č. 10.
Veľkým negatívom pre fungovanie výrobných firiem boli dlhé splatnosti faktúr a meškanie platieb za vyrobené a aplikované pomôcky zo strany zdravotných poisťovní. Výrobcovia tak museli neraz i pol roka čakať na vyrovnanie finančných prostriedkov vložených do výroby.
Koncom 90. rokov a začiatkom nového tisícročia sa situácia postupne stabilizovala. Do platnosti vstúpili legislatívne usmernenia, ktoré určovali, kto a do akej doby bude platiť za zdravotnícke pomôcky, koľko sa bude platiť za tie-ktoré pomôcky a v akých časových intervaloch je možné pomôcky predpísať a vyhotoviť.
Stabilizácia finančných tokov umožnila protetickým firmám ich ďalší rozvoj. Firmy začali investovať do rekonštrukcií budov, stavali si vlastné moderné priestory a technologické zázemia. Zlepšilo sa tak prostredie nielen pre zamestnancov, ale aj pre pacientov.
Ďalším pozitívom bolo, že firmy začali investovať aj do moderných technológií. Na slovenský trh sa tak dostali finančne náročné výrobné zariadenia, napr. CAD/CAM systém, diagnostické a objektivizačné zariadenia napr. zariadenie na videoanalýzu chôdze DARTFISH, zariadenie na centrovanie pomôcky a vizualizáciu záťažových osí L.A.S.A.R. Posture. V protetických ambulanciách a u výrobcov pomôcok sa začali bežne používať podoskopy, na špičkových pracoviskách visioskopy s digitálnym skenerom a možnosťou záznamu nálezu na chodidlách pacienta.
V posledných rokoch zaviedli niektoré firmy odoberanie mier na takmer všetky druhy pomôcok pomocou digitálnych skenerov. Odobraté miery tak môžu ortopedickí technici upraviť priamo v počítači podľa potreby pacienta a druhu vyrábanej pomôcky. Odstránilo sa tým sadrovanie pacientov, ktoré ich značne obťažovalo. Veď napríklad taký sadrový negatív na korzet si vyžadoval pracovné zapojenie až troch technikov naraz a pacient musel vydržať takmer hodinu v sadrovom obväze okolo trupu.
Spomínané výrobné technológie priniesli okrem iných benefitov aj výrazné zvýšenie produktivity práce. Kým napr. na výrobu jedného páru ortopedických vložiek klasickým spôsobom bola potrebná pol až jedna hodina, zhotovenie páru vložiek frézou Paromed trvá asi 15 minút. Podobná úspora pracovnej sily je aj pri systéme CAD/CAM a frézovaní modelov trupu či končatiny frézou Rodin.
Aplikáciou moderných technológií do praxe, tak ortopedickí technici, ako i lekári prestali byť odkázaní na empirické vyhodnocovanie funkčnosti pomôcok či vizuálne vyhodnocovanie ponôs pacientov na fungovanie pomôcky. Pomocou modernej techniky môžu objektivizovať funkčnosť ortopedickej pomôcky, jej konštrukciu a stavbu.
Moderné výrobné technológie a objektivizačné metódy priniesli teda nielen zvýšenie počtu pomôcok a ich dostupnosti, ale aj zvýšenie ich kvality, a tým priamo zvýšenie kvality ošetrenia pacienta a celého liečebného procesu.
Ďalším pozitívnym prvkom ovplyvňujúcim kvalitu pomôcok bolo rozšírenie používania moderných materiálov a polotovarov. Vo výrobe pomôcok sa začali používať vo väčšej miere titanové materiály, karbónové polotovary, ktoré sú pevnejšie ako oceľ a podstatne ľahšie. Umožnili tak výrazné zníženie hmotnosti a zvýšenie pevnosti protéz a ortéz končatín a znížili veľký energetický výdaj pacienta pri nosení pomôcky.
Bez odozvy v ortopedickej protetike neostala ani elektronizácia priemyslu. Firma Otto Bock, ako celosvetový distribútor špičkových komponentov na výrobu protéz a ortéz končatín, začala dodávať aj na slovenský trh protézy DK s mikroprocesorom riadeným kolenným či bedrovým kĺbom, tzv. inteligentné protézy, napr. C-leg, GENIUM, iLIMB, HyBRID, najmodernejší Helix 3D i myoelektrické protézy HK Myobock. Sú to pomôcky, ktoré predstavujú vysoký štandard aj v najvyspelejších európskych krajinách.
Výrobcovia pomôcok na Slovensku sa postupne vyprofilovali tak, že v súčasnosti väčšinu výroby (približne 80 %) zabezpečuje sedem protetických firiem. Najväčším výrobcom individuálnych ortopedickoprotetických pomôcok zostáva NEOPROT. Kým v roku 1990 sa na celom Slovensku vyrobilo 64 202 pomôcok, NEOPROT samotný vyrobil v roku 2010 temer 65 990 pomôcok z celkového počtu 125 125, tzn. viac ako 50 %.
Graf č. 10 ukazuje vývoj výroby individuálnych ortopedickoprotetických pomôcok na Slovensku v absolútnych číslach v rokoch 1970 – 1980 – 1990 – 2001 – 2010, z toho tmavšia časť ukazuje podiel OOP Bratislava (v roku 2001 a 2010 sú na dokončenie vývoja použité údaje NEOPROTU) na celkovej výrobe Slovenska. Graf nezohľadňuje zložitosť pomôcok, ale iba ich počet. (Namiesto údajov za rok 2000 sú uvedené údaje za rok 2001, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií, žiaľ, nedisponuje za rok 2000 korektnými údajmi.)
Ďalšími veľkými firmami sú ORTOTECH (Banská Bystrica), ORTOPROTETIKA (Martin), ORTOPROplus (Košice), PROTEA (Bratislava), PROTETIKA (Bratislava) a COP – Centrum ortopedickej protetiky (Košice).
Za posledných dvadsať rokov prešla významnými zmenami aj oblasť legislatívy ovplyvňujúca poskytovanie zdravotníckych pomôcok. Podľa súčasných zákonných úprav sú dodávatelia ortopedickoprotetických pomôcok zahrnutí pod výdajne ortopedickoprotetických zdravotníckych pomôcok. Legislatíva nerozlišuje či ten, kto uvádza individuálnu ortopedickú pomôcku na trh je jej výrobca alebo dodávateľ, ktorý ju prevzal od iného výrobcu. Voči pacientovi a zdravotnej poisťovni zodpovedá za správnosť technického vyhotovenia a funkčnosť pomôcky ten, kto ju odovzdáva pacientovi.
Vypracované sú tiež kritériá na stanovenie toho, čo je alebo nie je individuálna výroba pomôcok. Podľa prevzatej európskej legislatívy sa za individuálne vyrobenú pomôcku nepovažuje napr. pomôcka zmontovaná zo sériovo vyrobených súčastí a výdajňa ju nemôže odovzdávať pacientom ako individuálnu pomôcku, ale len ako hromadne vyrábanú.
Firmy môžu mať v súčasnosti viac výdajní ortopedickoprotetických zdravotníckych pomôcok, v ktorých sa vykonáva meranie, skúšanie, odovzdávanie, opravy a úpravy individuálnych a sériových ortopedických pomôcok. Okrem svojich základných pracovísk majú výdajne ešte aj merné miesta, t. j. diskolované priestory, zvyčajne na poliklinikách, v nemocniciach či v ambulanciách lekárov, kde technici pracujú s pacientmi – odoberajú miery, skúšajú, odovzdávajú pomôcky. Môžu to byť stále merné miesta (SMM), s celotýždennou prevádzkou, alebo výjazdové merné miesta (VMM), kam dochádzajú ortopedickí technici v určených dňoch a hodinách. Týmito pracoviskami je v súčasnosti Slovensko veľmi dobre pokryté a pacienti tak nemusia za starostlivosťou cestovať desiatky či stovky kilometrov.
Významnú súčasť ortopedickoprotetickej zdravotnej starostlivosti tvorí systém predpisovania sériových aj individuálnych pomôcok. Zdravotnícke pomôcky vrátane ortopedickoprotetických predpisujú s čiastočnou alebo plnou úhradou zdravotnými poisťovňami ich zmluvní lekári na tlačive Lekársky poukaz. Zmluvní lekári sú tí, ktorí majú uzavreté zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Preplácané zdravotnícke pomôcky sú uvedené v zozname zdravotníckych pomôcok, ktorý štyrikrát ročne vydáva MZ SR (ďalšie podrobnosti sú v časti 6 Legislatívne usmernenia). Platnosť Lekárskeho poukazu je jeden mesiac (okrem individuálne zhotovovaných pomôcok, kde je platnosť 3 mesiace).
Pacient s vyplneným Lekárskym poukazom, na ktorom je predpísaná hromadne vyrábaná zdravotnícka pomôcka, navštívi lekáreň (aj tu majú jednoduché typy týchto pomôcok) alebo výdajňu zdravotníckych pomôcok, kde pacienta zmerajú a vydajú mu pomôcku.
Pri individuálne vyrábaných ortopedických pomôckach musí pacient zájsť do výdajne ortopedickoprotetických zdravotníckych pomôcok alebo na SMM či VMM. Tu mu vezmú miery na pomôcku a dohodnú s ním termín skúšky, alebo odovzdania. Po odovzdaní zložitej ortopedickej pomôcky pacient zájde na kontrolu k predpisujúcemu lekárovi. Ten skontroluje jej funkčnosť a pacienta poučí o liečebnom režime.
Predpisujúci lekári pri predpisovaní, resp. indikáciách niektorých druhov pomôcok úzko spolupracujú s ortopedickými technikmi. Konzultujú s nimi najmä materiálové a konštrukčné vlastnosti pomôcok, vyhodnocujú efekt liečby.
90. roky a najmä nové tisícročie priniesli pre ortopedickú protetiku výrazný rozvoj a skvalitnenie starostlivosti o pacienta. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami sa podstatne zvýšila jej dostupnosť, kvalita, zvýšili sa počty vyrobených pomôcok. Tak mohli byť ošetrení aj tí pacienti, ktorým v predchádzajúcich obdobiach pomôcky chýbali.
Zavádzaním nových diagnostických a objektivizačných metód zásadne stúpla úroveň ortopedickoprotetickej starostlivosti, presnosť odoberania merných podkladov na pomôcky a neporovnateľne vyšší je aj komfort tak technikov, ako i pacientov. Nové druhy materiálov a technológií znamenajú zasa nové druhy moderných elektronicky riadených pomôcok s úplne novými možnosťami náhrady pohybu dolnej končatiny v stojnej aj švihovej fáze kroku.
Záverom tejto časti s potešením ešte raz zdôrazníme, že začiatkom nového tisícročia dosiahnutými úspechmi vstúpila ortopedická protetika na Slovensku do modernej Európy a v niektorých oblastiach ortopedickoprotetickej starostlivosti dokonca viaceré európske krajiny predstihla.
Koniec úryvku, pokračovanie nabudúce: História vzdelávania až do 70. rokov 20. storočia
Zdroj: 50 rokov zdravotnej starostlivosti V ORTOPEDICKEJ PROTETIKE, MUDr. Ján Koreň, ISBN 978-80-971725-9-6
Na základe súhlasu autora na použitie diela.