Ortopedický magazín logo

Reklama

Bedrové kĺby u novorodeniatok: ako zistiť, či sú v poriadku?

Koxartróza po dysplázii bedrového kĺbu

Bedrové kĺby u novorodeniatok patria medzi často diskutované témy ich mamičiek. Dysplázia bedrového kĺbu (ďalej aj DDH – z angl. Developmental Dysplasia of the Hip) je vývojová porucha, pri ktorej dochádza k chybnému vývoju jamky a hlavy stehnovej kosti v bedrovom kĺbe. Tento syndróm postihuje približne jedno dieťa z tisíc, častejšie ženského pohlavia. Prečo k nemu dochádza a ako sa dá liečiť?

Grécky lekár Hippokrates vrodenú dyspláziu bedrového kĺbu opísal už v roku 300 pred naším letopočtom. Za jej príčinu považoval úraz brucha tehotnej ženy. Dnes vieme, že je to inak.

Prvé vyšetrenie už v pôrodnici 

Dysplázia bedrového kĺbu sa môže vyskytnúť pri narodení alebo sa môže vyvinúť v ranom veku. Našťastie, na Slovensku máme povinné vyšetrenia novorodencov, ktoré problém zachytia už v skorom štádiu. Ako nám povedala pediatrička MUDr. Denisa Jaššová, „prvé celkové vyšetrenie vrátane vyšetrenia pohyblivosti dolných končatín, sa odohráva bezprostredne po narodení dieťatka ešte v pôrodnici. Lekár dieťatko vyšetrí, okrem pohyblivosti hodnotí symetriu držania a postavenia končatín, a povinne robí tzv. Ortolániho manéver, ktorého výsledok aj zapisuje do záznamov o dieťatku“.

MUDr. Denisa Jaššová

V prípade, že vidno odchýlku – či už náznak anomálie držania končatín, alebo pozitívny Ortolaniho manéver, prípadne počuteľné preskakovanie kĺbika, novorodeniatko následne vyšetrí ortopéd.

Povinný skríning do 4. týždňa života dieťaťa

Každé dieťa, ktoré sa narodí na Slovensku, absolvuje krátko po narodení súbor vyšetrení – tzv. skríning, ktorého úlohou je odhaliť vrodené chyby. Ak by sa nezachytili včas, mohli by závažným spôsobom ovplyvniť ďalší vývoj dieťaťa. U nás medzi tieto štandardné skríningové vyšetrenia patrí aj sonografické vyšetrenie bedrových kĺbov.

MUDr. Luciána Krúpova

„Na niektorých pracoviskách je ortopedické vyšetrenie vrátane sonografického vyšetrenia realizované niekoľko dní po pôrode ešte počas hospitalizácie,“ približuje MUDr. Luciána Krúpová z ortopedickej ambulancie Orthokliniky, s. r. o. v Bardejove.

Každé dieťa však musí toto vyšetrenie absolvovať najneskôr do 4. týždňa života, čo upravuje aj odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z októbra 2008 o skríningu, diagnostike a liečbe vývojovej dysplázie bedrového kĺbu u detí.“

Čo všetko si ortopéd všíma?

„Ortopéd pred samotným vyšetrením odoberá od rodičov anamnézu a zisťuje prítomnosť rizikových faktorov na vznik dysplázie bedrových kĺbov,“ vysvetľuje lekárka. „Pri klinickom vyšetrení posudzuje dĺžku končatín, pohyblivosť v bedrových kĺboch, sleduje symetriu genitofemorálnych rýh a vykonáva manévre podľa Ortolaniho a podľa Barlowa. Na základe týchto testov je možné odhaliť prípadnú nestabilitu alebo vykĺbenie bedrového kĺbu. Pri sonografickom vyšetrení sa posudzuje hĺbka jamky bedrového kĺbu, ako je vyvinutý kostný okraj jamky, aká je poloha hlavy stehnovej kosti v jamke, či sú založené epifýzy stehnových kostí, tzv. jadierka a podobne.“

To, či je prítomný nejaký stupeň dysplázie, lekár zhodnotí podľa jednotlivých znakov na sonograme. Najčastejšie sa využíva sonografická klasifikácia podľa Grafa. 

Typ I. podľa Grafa

„Pri I. type podľa Grafa ide o zdravý, plne vyvinutý bedrový kĺb, ktorý nevyžaduje žiadnu liečbu,“ pokračuje MUDr. Krúpová. „Pri II. type ide o nezrelý kĺb, ktorý sa spočiatku len sleduje, ale ak pri kontrole pretrváva rovnaký nález, je nutné začať s liečbou.

Typ I. podľa Grafa
Typ III. podľa Grafa

Pri III. a IV. type ide o subluxovaný alebo luxovaný bedrový kĺb, keď sa už hlava stehnovej kosti nenachádza v jamke. Tieto kĺby treba hneď začať liečiť a sledovať v pravidelných 4- až 6-týždňových intervaloch. Súčasťou tohto sledovania býva v odôvodnených prípadoch aj rtg. vyšetrenie.“

Prečo k problémom s bedrovými kĺbmi dochádza? 

„Dysplázia bedrového kĺbu sa môže častejšie vyskytovať na podklade genetickej predispozície,“ hovorí ortopedička L. Krúpová. „Preto lekár pri vyšetrení vždy zisťuje, či neboli predchádzajúce deti, alebo niektorý z rodičov či prarodičov v detstve na ňu liečení. Nepriaznivý vplyv na vývoj bedrových kĺbov môže mať poloha koncom panvovým, alebo nedostatočný vnútromaternicový priestor – u dvojčiat, pri menšom obsahu plodovej vody (oligohydramnion), pri väčších plodoch (nad 4 000 g). Častejšie sa DDH vyskytuje u prvorodených detí, u dievčat (4- až 8-krát vyššie riziko), a častejšie býva postihnutý ľavý bedrový kĺb. Môže sa vyskytovať súčasne s inými deformitami. Výskyt dysplázie bedrového kĺbu je ovplyvnený aj geografickou polohou a etnickou príslušnosťou. Štáty strednej a východnej Európy patria k oblastiam s vyšším výskytom DDH.“

Ako sa DDH lieči u novorodeniatok? 

V prípade, že pri USG vyšetrení bedrových kĺbov u dieťaťa ortopéd zistí normálny nález, pre ďalší správny vývoj kĺbov je vhodná poloha v ľahkej abdukcii, teda s nožičkami od seba. Na to postačuje aj jednorazová plienka. 

Ale MUDr. Luciána Krupová odporúča dbať aj na správny spôsob zabalenia a oblečenia dieťaťa, aby bol možný pohyb kolienok pred seba a do boku (tzv. žabia poloha). Oblečenie má byť dostatočne voľné a nesmie obmedzovať pohyb v bedrových kĺboch. 

V prípade patologického, teda abnormálneho nálezu, liečbu DDH indikuje a vykonáva ortopéd: „Cieľom liečby je obnoviť anatomickú integritu, čiže správne postavenie hlavy stehnovej kosti v jamke a funkciu bedrového kĺbu v reponovanom postavení až do jeho stabilizácie,“ vysvetľuje odborníčka. „Na tento účel sa používajú podľa závažnosti dysplázie rôzne ortopedické pomôcky – široké balenie s dvomi látkovými plienkami fixovanými ortopedickými (Poštolkovými) nohavičkami, Frejková perinka, Pavlikové remence, Tubingenová ortéza či Lorachová ortéza.“

Ak sa diagnóza stanoví do štvrtého týždňa veku dieťaťa, nebýva problém luxovaný bedrový kĺb napraviť a zaistiť vhodnou pomôckou. 

Ako sa DDH lieči v dojčenskom veku? 

Ak sa dysplázia diagnostikuje v dojčenskom veku, repozícia už často nie je možná. Na to, aby sa napnuté a skrátené svaly v okolí bedrového kĺbu uvoľnili, treba tzv. „over-head“ trakcia: „Počas liečby sa deťom postupne v ťahu roznožujú nožičky, až kým sa hlava stehnovej kosti nevráti späť do jamky,“ popisuje MUDr. Krúpová. „Liečba prebieha počas hospitalizácie a trvá asi 3 týždne. Následne sa v celkovej anestézii napravený bedrový kĺb zaistí sadrovými nohavicami – tzv. spikou. V ojedinelých prípadoch však ani vyššie spomenuté opatrenia nevedú k napraveniu a zastabilizovaniu bedrového kĺbu – ak tento stav pretrváva aj po šiestom mesiaci veku dieťaťa, je nutné operačné riešenie a otvorená repozícia. U starších detí s neskoro diagnostikovanou dyspláziou sa vykonávajú operácie na jamke alebo stehnovej kosti, ktoré sú zamerané na zmiernenie následkov po vykĺbení bedrového kĺbu. To, ktoré kĺby možno liečiť konzervatívne a kde už treba postupovať operačne, definuje odborné usmernenie ministerstva zdravotníctva.“

Dlhodobé následky dysplázie

Ak sa formy dysplázie bedrového kĺbu nezachytia včas, vznikajú závažné dlhodobé následky. Jamka alebo stehnová kosť sa deformuje, kĺbové plochy na seba dobre nenaliehajú, čo vedie k obmedzeniu hybnosti bedrového kĺbu, bolestiam a ku skráteniu postihnutej končatiny s krívaním. 

Koxartróza
Koxartróza (vľavo) po dysplázii bedrového kĺbu

„Tieto rozvinuté deformity si niekedy vyžadujú zložité rekonštrukčné operácie na panve a stehnovej kosti, či implantáciu endoprotézy,“ hovorí ortopedička L. Krúpová. „Implantácia endoprotézy u postdysplastickej koxartrózy býva veľmi náročná vzhľadom na zmenené anatomické pomery, či už v dôsledku samotnej dysplázie, alebo po predchádzajúcich operačných výkonoch. Endoprotézy je niekedy nutné implantovať už v strednom veku a v niektorých indikovaných prípadoch dokonca už u adolescentov.“

Neskoro alebo nedostatočne liečená dysplázia bedrového kĺbu znižuje kvalitu života a obmedzuje nielen pracovný, ale aj športový či sexuálny potenciál. U žien sa k tomu môžu pridať problémy pri prirodzenom pôrode. 

„Čím skôr sa dysplázia zachytí a lieči, tým lepšie výsledky možno dosiahnuť. Na to, aby sa bedrový kĺb vyliečil bez následkov, je však veľmi dôležitá aj trpezlivosť a dôsledná spolupráca zo strany rodičov,“ uzatvára MUDr. Luciána Krúpová.

Jana Krajčovičová

Foto: Archiv MUDr. Luciána Krúpová z ortopedickej ambulancie Orthokliniky, s. r. o. v Bardejove, Archív redakcia

Prečítajte si o Tübingen ortéze, ktorá sa využíva pri liečbe dysplázie bedrového kĺbu a bola spomínaná aj v tomto článku. 

Tübingen (flexná a abdukčná ortéza)

About Author

Prihlásiť sa ku odberu noviniek

Pripojte sa k nášmu zoznamu adresátov a dostávajte každý týždeň výber najzaujímavejších správ zo sveta Ortopedického magazínu.

Úspešne ste sa prihlásili k odberu.

Share This