Kognitívny tréning v praxi
Tento príspevok zdôvodňuje úlohu kognitívneho tréningu u zdravých seniorov aj u pacientov s kognitívnym postihnutím. Cieľom je zlepšiť alebo stabilizovať kognitívne funkcie a podporiť zvládanie životných situácií spojených s ich ochorením. Kognitívny tréning patrí medzi nefarmakologické intervencie, ktoré poskytujú liečební pedagógovia.
Medzi časté problémy, ktoré postihujú ľudí v seniorskom veku, patria poruchy kognitívnych funkcií. Starší ľudia sa sťažujú hlavne na problémy s pamäťou či pozornosťou, napr. si nevedia spomenúť na obvyklý výraz, na meno známeho človeka a pod. Často sa s takýmito sťažnosťami stretávajú liečební pedagógovia, ktorí pracujú so seniormi v zariadeniach sociálnych služieb, na oddeleniach dlhodobo chorých, v ambulancii. Úbytok kognitívnych funkcií je v priebehu starnutia do určitej miery prirodzený, v niektorých prípadoch sa však stáva patologickým. Nefarmakologické intervencie v prevencii problémov s pamäťou patria k základným ochranným faktorom vzniku kognitívneho poškodenia. Našli uplatnenie v práci so zdravými seniormi, ale aj u pacientov, ktorí majú kognitívne funkcie nejakým spôsobom narušené.
Samotný pojem kognitívny tréning je program, súbor špeciálnych cvičení, formou pero – papier alebo formou tréningového programu na počítači, je určený k zastabilizovaniu a zlepšeniu kognitívnych schopností pamäti, pozornosti, orientácie, reči. V tomto smere je možné trénovať a zlepšovať mozgové funkcie ako rýchlosť a presnosť vnímania, myslenie, učenie sa novému a pod. Mozog má celoživotný potenciál prispôsobovať sa štrukturálne i funkčne novým podnetom, vďaka neuroplasticite, špecifickej schopnosti nervového systému.
Kognitívny tréning je zameraný na dve základné cieľové skupiny:
- U zdravých seniorov, ide o tréning pamäti
- U seniorov s kognitívnym postihnutím, ide o kognitívnu rehabilitáciu
Tréning pamäti
predstavuje precvičovanie kognitívnych schopností, ktoré sa touto činnosťou aktivizujú a sú prevenciou kognitívnych porúch v zmysle involučných zmien. Ide o posilňovanie existujúcich schopností. My definujeme tréning pamäti ako vzdelávací program komplexného charakteru zameraný na aktivizáciu rozumových schopností, cieľom ktorého je udržať si dobrú pamäť aj vo vyššom veku, dosiahnuť zdravé sebavedomie, ako aj dostatočný stupeň nezávislosti a sebestačnosti v každodennom živote. Praktickými cvičeniami zameranými na pamäť a ostatné kognitívne funkcie sa udržiava a rozvíja schopnosť prijímať nové vedomosti a porozumieť im, ako aj orientovať sa v zmenách. V tomto ponímaní je tréning pamäti edukáciou na meniace sa podmienky súčasného života. Prispieva k príjemnej a dôstojnej forme starnutia. S takýmito prevažne skupinovými aktivitami sa stretávame v denných stacionároch pre seniorov alebo napr. tvorí samostatný program na univerzite tretieho veku.
Pre prácu s osobami s kognitívnym postihnutím používame termín kognitívna rehabilitácia. Znamená opätovné získanie schopností stratených chorobou či úrazom alebo spomalenie kognitívneho poklesu. Po úraze hlavy alebo operácii mozgu liečebný pedagóg pracuje s pacientom a jeho rodinou s využitím terapeutických princípov ako je vytvorenie kompenzačných stratégií a náhľadu a samozrejme stimuláciou kognitívnych funkcií. Dôraz kladie na zlepšenie zvládania aktivít každodenného života, nielen na zlepšenie v testoch hodnotiacich kognitívne funkcie. Neoddeliteľnou súčasťou je emočná podpora pacienta a rodinných príslušníkov, ktorí hľadajú praktickú pomoc, pretože problémy v oblasti kognície pretrvávajú dlhú dobu a v niektorých prípadoch sa zlepšujú len veľmi pomaly a minimálne.
U pacientov s demenciou, kedy je jej príčinou neurodegeneratívny proces v mozgu z dôvodu napr. Alzheimerovej choroby, je kognitívna rehabilitácia zameraná na precvičovanie a udržanie aktuálnej úrovne kognitívnych funkcií jedinca a na prevenciu predčasného poklesu jeho schopností.
V začiatkoch ochorenia Alzheimerovej choroby, keď sú kognitívne funkcie na úrovni mierneho kognitívneho postihnutia (MCI – Mild Cognitive Impairment), je kognitívny tréning indikovaný ako edukačno-stimulačný program zameraný na stabilizovanie alebo zlepšenie kognitívnych funkcií, ktorý má svoj špecifický postup a prihliada na osobitosti, ktoré vyplývajú z ochorenia. Tento program je zameraný komplexne, nielen na schopnosti, ktoré v dôsledku ochorenia upadajú. Okrem stimulácie činnosti jednotlivých kognitívnych domén ako je pamäť, pozornosť, myslenie, orientácia, exekutívne funkcie, podporuje sebavedomie pacienta a motivuje ho k činnosti, schopnosti rozhodovania, plánovania budúcnosti.
Kognitívny tréning má individuálnu alebo skupinovú formu. Individuálna forma je vhodná u pacientov s pridruženou poruchou zmyslových orgánov napr. slabým zrakom alebo sluchom. Tréning v skupine okrem posilňovania kognitívnych funkcií podporuje sociálne väzby a pôsobí preventívne pred sociálnou izoláciou jedinca. Pre dobrú spoluprácu účastníkov je potrebná homogénna skupina podľa stupňa oslabenia kognitívnych funkcií a stabilná štruktúra stretnutí, nakoľko pravidelnosť a predvídateľnosť diania dodáva účastníkom pocit istoty. Tréningový program je rôznorodý, má motivovať účastníkov k aktivite, preto obsahuje vizuálne, zvukové aj pohybové stimuly.
Najčastejšie sa v skupine pracuje s úlohami administrovanými na papieri (forma pero – papier), v trvaní minimálne tri mesiace, raz týždenne, ideálna dĺžka trvania je 60 – 90 minút. Zameriava sa na viaceré kognitívne schopnosti a vždy je spojený s inými aktivitami, ktoré sa striedajú so psychomotorickými aj relaxačnými cvičeniami. Sú to pohybové aktivity zamerané na stimuláciu pravej a ľavej hemisféry, koordináciu pohybov, udržanie rovnováhy, orientáciu v priestore, ale aj učenie sa novým pohybovým schémam. Využíva prvky motogeragogiky, tanečno-pohybovú terapiu, posilňovacie cvičenia. Tieto aktivity prebiehajú pred kognitívnym cvičením, pretože fyzická aktivita pripravuje mozog na učenie tým, že posilňuje neurogenézu v mozgu. Úlohou liečebného pedagóga je viesť a podporovať pacienta v riešení kognitívnych úloh tak, aby sa prejavil pozitívne aj aktivitách každodenného života. Z toho dôvodu podporujeme u pacienta schopnosti vizualizácie, asociovania, kategorizovanie.
Úroveň náročnosti tréningu je prispôsobená stavu a schopnostiam pacienta, nesmie spôsobovať pocity frustrácie. Kognitívne cvičenia sú štruktúrované a pripravené na základe terapeutického cieľa. Potrebné je zvoliť takú náročnosť cvičení, akú sú účastníci schopní zvládnuť a pritom však maximalizovať ich potenciál, vytvárať a posilňovať sociálne väzby prostredníctvom jazykových a komunikačných schopností.
Čo ovplyvňuje účinok kognitívneho tréningu ? Je to vek – čím je pacient mladší, tým je šanca na zlepšenie vyššia; premorbídna kognitívna rezerva a premorbídne vyššie IQ dáva väčšiu šancu k pomalšiemu zhoršovaniu kognitívnych funkcií; celkovo dobrý zdravotný stav; ochota členov rodiny spolupracovať s liečebným pedagógom a poskytovať pacientovi podporu; včasné zahájenie kognitívnej rehabilitácie, keď má ešte pacient zachované vôľové schopnosti, aby sa dokázal adaptovať na spôsob práce a tak profitoval z tréningu.
Čitateľom príspevku dávame do pozornosti stránku https://budme-spoluonline8.webnode.sk/, pre seniorov aj pre pacientov s demenciou na trénovanie kognitívnych funkcií v domácom prostredí. Bola pripravená počas prvej vlny pandémie Covid – 19.
Autori odborného článku:
PaedDr. Mária Čunderlíková
riaditeľka / odborný garant ambulancie liečebného pedagóga
Mgr. Mária Wirth, PhD
liečebný pedagóg, lektor
Mgr. Jana Szeifová
liečebný pedagóg
Ambulancia liečebnej pedagogiky, Centrum MEMORY n.o.,
Mlynarovičova 21, Bratislava
Literatúra:
ADAMOVIČOVÁ, S. 2015. Prevencia demencie – výzva nášho storočia. Kognitívny tréning v prevencii zhoršovania kognitívnych funkcií. Bratislava : FFUK, 2015. 104 s.
BENEŠOVÁ, M. et al. 2009. Neuroplasticita ľudského mozgu a její význam pro psychologii. Čsl. Psychologie, 2009; 53(1); 55-67.
ČUNDERLÍKOVÁ, M. et al. 2018. Aktívne proti Alzheimerovej chorobe. Príručka základných informácií o nefarmakologických prístupoch. 1. vyd. Bratislava: Slovenská Alzheimerova spoločnosť, 2018. 48 s. ISBN 978-80-971103-6-9.
ČUNDERLÍKOVÁ et al. 2019. Nefarmakologické metódy a prístupy v liečbe demencií – diagnosticko/terapeutický štandard. Nepublikované texty.
ČUNDERLÍKOVÁ et al. 2020. Mierna kognitívna porucha – diagnosticko/terapeutický štandard. Nepublikované texty.
HAGOVSKÁ, M. 2016. Hodnotenie efektu tréningu kognitívnych funkcií v kombinácii s pohybovým programom u seniorov s miernym kognitívnym deficitom. Masarykova Univerzita v Brne, Fakulta sportovních studií. (Habilitačná práca). 2016. 184 s.
TOKOVSKÁ, M. 2014. Kognitívny tréning ako determinant aktívneho starnutia. Lifelong Learning – celoživotní vzdělávání, 4 (2): 110–128. ISSN 1804-526X. DOI: http://dx.doi.org/10.11118/lifele20140402110.
Foto: ilustračné, Envato Elements
About Author
