Začiatky a súčasnosť ortopedickoprotetickej zdravotnej starostlivosti DIEL V.
Prinášame vám historický prierez vývojom a výrobou ortopedických pomôcok. Zdrojom týchto úryvkov je publikácia ,,50 rokov zdravotnej starostlivosti V ORTOPEDICKEJ PROTETIKE na Slovensku”, ktorej autorom je skúsený ortopéd a hlavný odborník pre ortopedickú protetiku na Slovensku MUDr. Ján Koreň. Každú stredu nájdete na stránkach Ortopedického magazínu nové pokračovanie.
Protetické oddelenie (neskôr OOP) v Bratislave – pokračovanie z 7.4.2021
Protetické oddelenia na Slovensku pracovali desaťročia v nevyhovujúcich priestoroch. Na pracoviskách nebol zabezpečený bezbariérový prístup pre telesne postihnutých pacientov, hygienické podmienky boli často nevyhovujúce (napr. ambulancia na Svätoplukovej ulici nemala zavedenú vodu). Pracoviská oddelenia v Bratislave sa nachádzali v pivničných priestoroch alebo v priestoroch po adaptovaných bytoch.
Preto v 80. rokoch primár MUDr. Ján Krajči i ostatní primári protetických oddelení začali presadzovať myšlienku samostatného oddelenia ortopedickej protetiky, v ktorom by bola umiestnená súčasne medicínska aj technická časť. Priestory mali byť novovybudované, účelovo zariadené pre jednotlivé medicínske aj technické činnosti. V medicínskych priestoroch mala byť okrem ambulancií aj rehabilitačná časť s vodoliečbou a bazénom, lôžkové oddelenie a zákroková sála. Technické zázemie malo byť koncipované tak, aby sa tu dali vyrábať všetky druhy ortopedických pomôcok pre danú spádovú oblasť. Samozrejmosťou mali byť bezbariérové prístupy pre pacientov.
Idea nových oddelení začala byť reálnejšia v rokoch 1984 – 1985, keď vzniklo Uznesenie predsedníctva vlády ČSSR č. 219/1984 a Uznesenie vlády SSR z roku 1985. Jedným z dôvodov boli opakované pripomienky pacientov a vtedajšieho Zväzu invalidov, ktorí sa sťažovali na dlhé čakacie lehoty na ortopedické pomôcky a ich opravy, na obťažujúce viacnásobné cestovanie pacientov – najskôr pre odobratie mier, potom na skúšku a nakoniec na prevzatie pomôcky atď. Uznesenia obsahovali o. i. aj rozhodnutie o výstavbe nových lôžkových oddelení ortopedickej protetiky v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Vypracovaním základných parametrov projektu bol poverený primár MUDr. J. Krajči, ktorý k tejto práci prizval primárov ostatných oddelení ortopedickej protetiky.
Projektové práce pre oddelenia v Bratislave a Banskej Bystrici realizoval Zdravoprojekt Bratislava, hlavným projektantom bol Ing. arch. Rajchl. Prípravné práce úspešne pokračovali a v roku 1987 sa začalo s výstavbou všetkých troch oddelení (obrázok č. 87). Bratislavské oddelenie postavil Okresný stavebný podnik Senec, banskobystrické Pozemné stavby Banská Bystrica a košické oddelenie postavili Hutné stavby Košice.
Rok 1989 bol významný aj pre oddelenie ortopedickej protetiky v Bratislave. Zmena spoločenského zriadenia výrazným spôsobom ovplyvnila fungovanie technickej časti. Vznik súkromného podnikania a privatizácia štátnych podnikov umožnili vznik súkromných firiem i v oblasti výroby ortopedických pomôcok. Tieto tendencie podporovala nepriaznivá situácia na oddeleniach ortopedickej protetiky.
V Bratislave začiatkom 90. rokov bola situácia až kritická. Tým, že sa čakalo na otvorenie nového oddelenia niekoľko rokov, neinvestovalo sa do opráv zariadení ani zlepšenia pracovného prostredia.
Investície sa pokladali za nerentabilné a riešili sa iba havarijné situácie. Pretrvával nedostatok kvalitných nových zariadení a prístrojov. Tie, ktoré boli na oddelení, boli zastarané, príliš hlučné, často poruchové. Chýbalo počítačové vybavenie na evidenciu pacientov, skladové hospodárstvo a ďalšie administratívne činnosti sa robili ručne.
Množstvo vyrobených pomôcok na oddelení postupne stúpalo, avšak ich kvalitu sa zvyšovať nedarilo. Bolo to najmä v dôsledku používania menej hodnotných materiálov na začiatku 90. rokov. Pre neustále znižovanie finančných prostriedkov pridelených oddeleniu nebolo možné zakúpiť dostatočné množstvo kvalitnejších materiálov z dovozu, ktoré boli na výrobu pomôcok v požadovanej kvalite nevyhnutné. Išlo v prvom rade o dovoz produktov firmy Otto Bock, ale aj iných firiem. Kým za roky 1990, 1991 a 1992 predstavoval dovoz materiálov a polotovarov pre oddelenie spolu len cca 1,5 mil. Kčs, v rokoch 1985 – 1988 to bolo ročne za 1 až 2 milióny korún. A navyše, potreba finančných prostriedkov pre fungovanie oddelenia sa aj z iných dôvodov neustále zvyšovala.
Nastalo napríklad podstatné zvýšenie cien niektorých materiálov, polotovarov a komponentov. Viacerí subdodávatelia v tuzemsku v dôsledku spoločenských zmien totiž zastavili výrobu. PROTETIKa, a. s. potom bola nútená chýbajúce komponenty dovážať zo zahraničia. Tieto však boli o 600 až 1 000 % drahšie ako tuzemské.
Tak ako v predchádzajúcich rokoch, naďalej sa pokračovalo v preberaní činností a výroby pomôcok z a. s. PROTETIKA. Rozširovala sa tak individualizácia ortopedickoprotetickej výroby, čím sa zároveň zvyšovala jej kvalita. Pre oddelenie to znamenalo nárast objemu výroby, zavádzanie nových technológií, úkonov, nových druhov ortopedických pomôcok a čo bolo tiež veľmi dôležité, skracovanie dodacích lehôt pomôcok. V roku 1992 sa podarilo skrátiť dodacie lehoty väčšiny ortéz trupu vyrábaných na oddelení o 50 % (t. j. v priemere na 4 týždne), bedrových a brušných pásov o 40 % (t. j. v priemere na 3 týždne).
Nárast výroby hlavných typov pomôcok zhotovených priamo na oddelení ortopedickej protetiky (mimo ortopedickej obuvi, na ktorú oddelenie nemalo potrebné priestory, technológie a odborný personál) bol v roku 1992 v porovnaní s rokom 1991 vyšší zhruba o 40 %.
V protiklade s tým nastal v roku 1992 pokles objemu výroby niektorých druhov pomôcok zhotovených v spolupráci s PROTETIKOU. Z celkovej výroby individuálnych ortopedických pomôcok (mimo ortopedickej obuvi) v roku 1992 tvorili pomôcky vyrobené ProTETIKOU, a. s. len 11,4 %, v roku 1991 to bolo 19 %.
Vývoj celkovej výroby a výroby jednotlivých druhov pomôcok v 70., 80., 90. rokoch a v roku 2000 (za rok 2000 sú na dokončenie vývoja použité údaje firmy NEOPROT) vyrobených na oddelení úplne, čiastočne (v spolupráci s PROTETIKOu n. p.) a mimo oddelenia (predovšetkým v PROTETIKE, a. s.) ukazujú nasledovné grafy.
Okrem toho, začiatkom 90. rokov nastala ešte jedna významná skutočnosť, ktorá pozitívne ovplyvnila zásobovanie protetických oddelení. Bola to možnosť priameho objednávania materiálov a polotovarov od rôznych dodávateľov, teda nie iba od PROTETIKY, a. s. Znamenalo to zvýšenie pružnosti a operatívnosti v zásobovaní protetických oddelení, rozšírenie sortimentu materiálov a polotovarov vo výrobe pomôcok. Došlo k zníženiu nákladov na niektoré druhy pomôcok a k zvýšeniu ich kvality a rôznorodosti.
Táto situácia – postupný nárast výroby na oddeleniach, širší sortiment pomôcok, skracovanie dodacích lehôt, predstavovala, pochopiteľne, kvalitatívne vyššiu úroveň pacientom poskytovanej starostlivosti. V protiklade s tým sa zvýšenie pracovných výkonov neodrazilo na zvýšení finančného ohodnotenia pracovníkov.
Uvedené negatíva spolu s pretrvávajúcimi problémami v zásobovaní, zlým priestorovým a technickým vybavením, nízkym finančným ohodnotením, nedostavaním oddelenia a ďalšími problémami zle vplývali na pracovníkov oddelenia. Strácali dôveru v dostavbu oddelenia, v zlepšenie situácie pre nich osobne i celkovo v samotnom odbore. Následkom mohol byť v lepšom prípade ich odchod do privátnej sféry (v roku 1993 vznikla v Košiciach spoločnosť Ortopro ako prvé neštátne zdravotnícke zariadenie na výrobu individuálnych ortopedických pomôcok) a v horšom prípade odchod úplne mimo odbor.
Medzitým, napriek chýbajúcim prostriedkom, postupovala výstavba nových oddelení.
V roku 1994 bolo odovzdané do užívania nové oddelenie v Banskej Bystrici a v roku 1995 v Košiciach. Oddelenie v Bratislave na Záhradníckej ulici 42 malo byť dostavané v roku 1991, avšak pre nedostatok peňazí bolo otvorené až v lete roku 1994. Bol to pre oddelenie v Bratislave významný medzník – v auguste – septembri sa na Záhradnícku ulicu presťahovali všetky pracoviská oddelenia. Nie všetky sa však podarilo uviesť do prevádzky a ani všetci zamestnanci neprešli do nových priestorov. Niektorí odišli do súkromných firiem, resp. k iným zamestnávateľom.
Oddelenie po krátkej dobe začalo vykonávať činnosti v ambulantnom úseku, obmedzene v rehabilitačnej časti a plne v technicko-výrobnej časti. Po presťahovaní do nových priestorov v roku 1994 (obrázok č. 88) pracovali v medicínskom úseku 4 lekári (vrátane primára), 4 sestry (vrátane vrchnej sestry), 2 rehabilitačné pracovníčky a 1 sestra v zdravotnej karte, teda spolu 11 pracovníkov. V technicko-výrobnom úseku pracovalo 30 ortopedických technikov, 3 mechanici, 6 bandážistov a 3 obuvníci, spolu 42 zamestnancov. V hospodársko-technickom úseku bolo 10 ľudí (správca, elektrikár, skladník, upratovačky atď.). Spolu na oddelení pracovalo 63 zamestnancov.
Podmienky pre výrobu pomôcok sa podstatne zlepšili. Každá prevádzka mala dobré priestorové a prístrojové vybavenie zodpovedajúce technickým požiadavkám na výrobu väčšiny druhov individuálnych ortopedických pomôcok (okrem ortopedickej obuvi). (Obrázky č. 89, 90, 91)
Pri prevádzkovaní technicko-výrobnej časti oddelenia sa v polovici 90. rokov jednoznačne ukázalo, že štátny sektor svojimi pravidlami hospodárenia nebol schopný konkurovať súkromnému výrobnému sektoru. Napríklad v rámci FN sa objednávanie hlavných polotovarov a materiálov na výrobu pomôcok robilo dva-tri razy ročne, hoci potreby výroby sa menili veľmi dynamicky. Podľa počtu a druhu pacientov sa vyžadovalo objednávanie minimálne raz za mesiac, avšak nakupovanie všetkých materiálov, zariadení, prístrojov, ale i drobných vecí sa mohlo robiť iba so súhlasom riaditeľstva FN. Tento systém bol veľmi nepružný a výrobe spôsoboval veľké problémy.
Závažné boli i nedostatočne prepracované zásady odmeňovania zamestnancov – technikov. Ich základné mzdy boli zo zákona stanovené v rámci platových tabuliek platných v zdravotníctve, bez prémií a možnosti individuálneho ohodnotenia. Nehovoriac o tom, že v súkromnom sektore mali technici na porovnateľných pracovných miestach mzdy vyššie aj o 100 %.
Dôsledkom toho bolo, že v rokoch 1993 – 1994 odišli technici Róbert Sandner, Eva Sandnerová, Miloš Domorák, pán Pechar, Anton Havran, Ivana Sasková a založili si vlastné spoločnosti, alebo sa zamestnali v súkromnej firme.
Uvedené skutočnosti jednoznačne preukázali, že na udržanie fungujúcej technickej časti tak, aby neprišlo k jej zániku, musí táto organizačne prejsť do podnikateľskej sféry.
Pre vedenie oddelenia tak nastal čas, keď sa bolo treba rozhodnúť, či vôbec a ako bude ďalej oddelenie fungovať. Boli dve možnosti – technická časť alebo zostane v štátnej sfére a postupne sa rozpadne, alebo prejde do súkromnej oblasti a bude schopná konkurovať iným vznikajúcim súkromným pracoviskám. Vedenie oddelenia sa rozhodlo pre zachovanie technicko-výrobnej časti a jej prechod do privátneho sektora.
V roku 1994 sa uskutočnil prvý pokus o odštátnenie technicko-výrobnej časti oddelenia. Bol neúspešný. Vtedajšie vedenie FN Bratislava odštátnenie nepodporilo a oddelenie zostalo súčasťou FN.
V rokoch 1995 a 1996 vedenie oddelenia pripravilo ďalšie podrobné podklady a dôkladnú analýzu nepriaznivej situácie a druhý pokus o odštátnenie technicko-výrobnej časti oddelenia sa podaril. Zápisom do Obchodného registra BA I dňa 18. 3. 1996 vznikol NEOPROT, spol. s r. o. Prvými spoločníkmi boli Ing. Miroslav Bachratý, MUDr. Ján Koreň a Jaroslav Šefčík. V apríli roku 1996 bola podpísaná zmluva medzi FN Bratislava a NEOPROTOM o prenájme zariadení a budovy a 1. mája nastúpili prví zamestnanci – technici.
V roku 1997 sa stala riaditeľkou NEOPROTU Ing. Marta Švecová, ktorá firmu riadila až do roku 2002. V roku 2002 ju na pozícii riaditeľa vystriedal Mgr. Róbert Wagner, MBA a ten túto funkciu zastáva doteraz.
Odštátnením technicko-výrobnej časti sa zintenzívnili činnosti v medicínskej časti oddelenia. V ďalšom období úsilie vedúcich pracovníkov oddelenia smerovalo k posilneniu všetkých jeho zložiek, najmä však k otvoreniu lôžkovej časti oddelenia. Pre nedostatok financií a personálu sa lôžkové oddelenie podarilo otvoriť až v roku 1997. Začali sa hospitalizácie pacientov, ktorých zdravotný stav si vyžadoval aplikáciu zložitej ortopedickej pomôcky, napr. protézy, ortézy trupu či končatiny, prípadne si vyžadoval liečebno-preventívny zásah (napr. operačný výkon) na dosiahnutie možnosti aplikácie optimálnej pomôcky. Ošetrovací proces u týchto pacientov sa realizoval podľa individuálneho liečebného plánu, ktorý pod vedením odborného lekára-ortopéda, vypracoval tím zložený z lekára FBLR, internistu, zdravotnej sestry, ortopedického technika a prípadne klinického psychológa.
Postupne sa budoval aj úsek fyziatricko-rehabilitačný. Jeho úlohou bolo zabezpečovať komplexnú fyziatricko-rehabilitačnú starostlivosť o hospitalizovaných i ambulantných pacientov. V roku 1998 už fungovala (i keď obmedzene) vodoliečba vrátane bazéna, elektroliečba, kinezioterapia a ergoterapia.
Tieto úlohy si samozrejme vyžadovali doplnenie ošetrujúceho personálu. Zdravotnícka časť sa personálne dopĺňala iba veľmi pomaly. Niekoľko mesiacov po otvorení lôžkovej časti, začiatkom roku 1998, pracovalo na oddelení 9 lekárov, 17 sestier (vrátane lôžkového oddelenia), 7 fyzioterapeutov, 1 masér-kúpeľník a 2 sanitári. Tento počet bol podľa vtedy platných normatívov pre zdravotnícku starostlivosť stále nedostatočný. Odrazilo sa to na obmedzenom fungovaní niektorých častí, spomalení ďalšieho rozvoja oddelenia. Napríklad zákroková sála fungovala iba sporadicky a rehabilitačná časť pre nedostatok personálu pracovala približne na 50 % kapacity, laboratórium funkčnej diagnostiky porúch pohybového aparátu pracovalo v minimálnom rozsahu.
Napriek uvedeným ťažkostiam a pomalému dopĺňaniu ošetrujúceho personálu sa oddelenie koncom 90. rokov a na prelome tisícročí rozvíjalo. Pribúdal počet ošetrených pacientov v ambulanciách, zvyšoval sa počet hospitalizovaných pacientov a tých, ktorí sa liečili v rehabilitačnej časti. Oddelenie sa stalo renomovaným pracoviskom na riešenie tých najzložitejších zdravotných problémov pacientov v oblasti ortopedickej protetiky. Obracali sa naň zdravotné poisťovne, MZ SR i odborné pracoviská pri posudzovaní vhodnosti aplikácie rôznych pomôcok, pri posudzovaní sporných prípadov a návrhov ich riešení. Lekári oddelenia pracovali ako konzultanti zdravotných poisťovní.
V roku 1998 už oddelenie zabezpečovalo celý proces liečebno-preventívnej starostlivosti o pacienta, od diagnostiky ochorenia, cez indikáciu individuálnej (prípadne sériovej) ortopedickej pomôcky a určenia jej miesta v liečebnom procese či sociálnej starostlivosti, až po adaptáciu pacienta na pomôcku.
Išlo o
- diagnostiku ochorenia s využitím najnovších poznatkov v ortopedickej protetike i ostatných medicínskych odboroch (vrátane funkčnej a psychologickej diagnostiky),
- stanovenie funkčnej zdatnosti pacienta z hľadiska schopnosti používať ortopedickú pomôcku,
- správnu indikáciu ortopedickej pomôcky v súlade s aktuálnym zdravotným stavom a potrebou pacienta,
- prípravu pacienta na jej aplikáciu vrátane operačnej intervencie, psychologickej prípravy, komplexnej rehabilitačnej starostlivosti alebo inej špeciálnej prípravy,
- posúdenie funkčnosti vyhotovenej pomôcky,
- adaptáciu pacienta na pomôcku.
Taktiež išlo o
- stanovenie optimálneho liečebného plánu pre pacienta,
- koordinovanie liečebného postupu vrátane technického vybavenia pacienta,
- dispenzarizovanie tých pacientov, ktorých zdravotný stav si vyžadoval dočasnú alebo trvalú aplikáciu zložitej ortopedickej pomôcky (napr. ortézy trupu a končatín, protézy),
- vedenie zdravotnej dokumentácie pacientov, potrebnej k sledovaniu vývoja ich zdravotného stavu, najmä s ohľadom na aplikáciu ortopedickej pomôcky,
- zabezpečovanie inštruktáže pacientov o používaní ortopedickej pomôcky a starostlivosti o ňu.
Ďalej sa realizovala
- konzultačná a posudková činnosť v ortopedickej protetike,
- zavádzanie nových diagnostických postupov, napr. podobaroskop, elektronický podobarograf atď.,
- spolupráca s MZ SR pri vypracovávaní metodických pokynov a expertíznych posudkov v oblasti ortopedickej protetiky,
- spolupráca so zdravotnými poisťovňami pri vypracovávaní metodických pokynov v oblasti poskytovania zdravotníckych pomôcok,
- spolupráca so ŠÚKL pri posudzovaní ortopedických pomôcok,
- spolupráca s poprednými športovými klubmi pri zabezpečovaní ortopedických pomôcok napríklad pre športovcov-reprezentantov,
- starostlivosť o pacientov za priamu úhradu (cudzí štátni príslušníci a pod.).
Oddelenie ortopedickej protetiky sa delilo na tieto časti:
A – ambulantná časť
pozostávala zo špecializovaných ambulancií, a to:
- ambulancia pre ortotiku a protetiku dospelých
- ambulancia pre ortotiku a protetiku detí a dorastu
V ambulanciách sa uskutočňovala komplexná starostlivosť o pacientov (podľa veku), ktorých zdravotný stav si vyžadoval terapeutický alebo kompenzačný zásah s potrebou aplikácie jednoduchej alebo zložitej ortézy končatiny alebo protézy.
• ambulancia pre deformity chrbta
Realizovala sa tu komplexná konzervatívna liečba chýb, chorôb a deformít chrbtice a chrbta vrátane indikácie a kontroly výroby korzetov (korekčných, fixačných, stabilizačných), a to predovšetkým u skolióz a chybných držaní tela.
• podologická ambulancia
Ako na jedinom pracovisku na Slovensku bol v rámci tejto ambulancie k dispozícii celý komplex zariadení umožňujúcich diagnostiku ochorení nohy (chodidla) a ich ošetrenie ortopedickou pomôckou. Lekári tu bežne vykonávali podobaroskopické vyšetrenie, ktoré umožňovalo okamžité zistenie nálezu na chodidlách pacientov pri stoji i v odľahčení. Ďalej to bola plantografia, ktorá umožňovala spoľahlivé sledovanie účinnosti liečby niektorých stavov, prípadne vývoja ochorenia pacienta a vyhodnotenie nálezu na jeho chodidle.
• ambulancia lekára FBLR
V ambulancii bola odborným lekárom FBLR poskytovaná komplexná i špecializovaná fyziatricko-rehabilitačná starostlivosť. Boli tu vyšetrení pacienti ambulantnej časti ako i lôžkoví pacienti. Dôležitou súčasťou bola dispenzárna rehabilitačná starostlivosť o skoliotikov s trupovou ortézou i bez nej. V rámci komplexnej rehabilitačnej starostlivosti bol ambulantný systém rozšírený o pracovisko laserovej terapie, ktoré ošetrovalo pacientov s ochoreniami pohybového aparátu z ambulantnej i lôžkovej časti.
B – lôžková časť
Lôžková časť mala celkovú kapacitu 30 lôžok. Izby pre pacientov boli jedno až trojlôžkové, každá s vlastným sociálnym zariadením. Tak ako ostatné časti oddelenia aj táto časť bola architektonicky riešená bezbariérovým spôsobom.
Lôžková časť bola významnou pomocou najmä ťažšie postihnutým pacientom s potrebou zložitej ortopedickej pomôcky. Realizoval sa tu moderný spôsob aplikácie ortopedickej pomôcky napr. u novoamputovaných pacientov, či pacientov po iných operáciách. Títo pacienti boli po stabilizácii stavu preložení z iného zdravotníckeho zariadenia na lôžkovú časť oddelenia ortopedickej protetiky a tu sa im v priebehu niekoľkých dní vyhotovila ortopedická pomôcka. Pacienti tak nemuseli byť opakovane prevážaní na oddelenie z iných zdravotníckych zariadení. Počas hospitalizácie absolvovali okrem aplikácie pomôcky aj komplexnú rehabilitačnú liečbu, psychologickú prípravu a z oddelenia odchádzali nielen s kvalitne vyhotovenou pomôcku, ale aj adaptovaní na ňu, prípadne i s nacvičenou chôdzou a vedomosťami o režime, ktorý majú dodržiavať.
C – rehabilitačná časť
Komplex tvorila telocvičňa, elektroliečba, vodoliečba, ergoterapia, hydrokinezioterapia a pracovisko laseroterapie. V tejto časti bola poskytovaná komplexná rehabilitačná starostlivosť pre-, inter- a postprotetická vrátane predoperačnej a pooperačnej rehabilitácie. Celkovo bola zameraná hlavne na deformácie chrbtice a pacientov po amputáciách končatín.
D – pracovisko funkčnej diagnostiky porúch pohybového aparátu
Pracovisko malo veľký význam a umožňovalo zisťovanie a objektivizáciu funkčných porúch a zdatnosti pohybového aparátu pacienta. Pomocou prístrojovej techniky bolo možné sledovať a objektivizovať účinnosť pomôcky a teda aj liečby u jednotlivých pacientov.
Na realizáciu týchto úloh boli určené unikátne prístrojové počítačové systémy:
Elektronický podobarograf
Zariadenie bolo určené na statickú a dynamickú počítačovú analýzu rozloženia tlakov na chodidlách, stanovenie záťaže, ťažiska tela a pod. Bolo využívané u pacientov s deformitami nôh, u amputovaných pacientov, pacientov pri skoliózach atď. Na základe analýzy bola možná objektivizácia ťažkostí pacienta s pomôckou i bez nej, vypracovanie konštrukčného plánu pomôcky a ošetrovacieho postupu.
Videovektorgenerátor (obrázok č. 93)
Zariadenie umožňovalo pomocou vektorografickej analýzy kroku a stoja stanovenie patologickej odchýlky v biomechanike chôdze a stoja, objektivizovanie ťažkostí pacienta z biomechanického hľadiska. Pomáhalo pri navrhnutí optimálnej pomôcky či ošetrovacieho postupu, umožňovalo objektívne vyhodnotenie efektívnosti pomôcky aplikovanej pacientovi.
Podobaroskop
Prístroj umožňoval vizuálnu diagnostikou deformít a ochorení nôh.
Bodystat
Merací prístroj napojený na počítač slúžil na určenie zloženia telesnej hmoty z aspektu obsahu tuku a ostatných látok. Po analýze údajov životosprávy a ďalších podkladov systém umožňoval vyjadrenie rizika kardiovaskulárneho ochorenia a následne odporúčanie opatrení v oblasti životosprávy.
QUANTEC 3D
Optický kamerový a počítačový systém, ktorý pomocou počítača a zariadenia využívajúceho optický lúč dokázal zmerať a odčítať nerovnosti chrbta, odchýlky zakrivenia chrbtice a zobraziť prebiehajúci tvar kriviek chrbtice. Výslednú analýzu dostal lekár do 3 minút. Snímkovanie bolo možné robiť opakovane a nahrádzalo RTG snímkovanie pacienta (okrem vstupnej RTG snímky) pri sledovaní skolióz a iných ochorení chrbta s jeho vonkajšou tvarovou zmenou (obrázok č. 94).
E – Malá operačná sála
Bola určená na vykonávanie drobných zákrokov najmä na dosiahnutie takého stavu pacienta, ktorý umožní aplikáciu optimálnej ortopedickej pomôcky (napr. plastiky kýpťov, korekčné operácie na chodidlách atď.).
F – Psychologické pracovisko
Toto pracovisko poskytovalo psychologickú starostlivosť pacientom s ťažkou prispôsobivosťou na ošetrovací režim, pacientom, u ktorých telesné postihnutie (napr. amputácia) spôsobilo psychickú traumu a ich adaptácia na postihnutie bola sťažená.
Tiež riešilo problematiku adaptácie pacienta na pomôcku, psychologické aspekty pôsobenia pomôcky hlavne na starších pacientov atď.
G – RTG pracovisko
Na základe indikácie lekára sa na pracovisku vykonávalo bežné RTG snímkovanie skeletu.
Podstatne sa zlepšilo aj vybavenie priestorov pre pacientov a personál (obrázok č. 95). Čakárne pre pacientov mali dostatočný počet sedadiel, pacienti počas čakania mohli sledovať televízne programy či filmy.
Lekári mali k dispozícii inšpekčné izby, sestry šatne, primariát mal svoj sekretariát, na semináre a ranné sedenia slúžila priestranná knižnica s malou výstavou rôznych pomôcok (obrázky č. 96 a 97). Tu sa konala aj výučba v rámci doškoľovania lekárov a fyzioterapeutov.
V komplexe oddelenia bola tiež výdajňa-predajňa zdravotníckych pomôcok a potrieb sériovo vyrábaných. Pacienti v nej mohli dostať rôzne pomôcky ihneď po ich predpísaní v niektorej ambulancii oddelenia (obrázok č. 98).
Na oddelení sa vykonávala vedecko-výskumná činnosť zameraná na vývoj progresívnych terapeutických a diagnostických postupov a typov pomôcok, na objektivizáciu stupňa porúch pohybovej sústavy a na základný zdravotnícky technický výskum. Ten mal reagovať na aktuálne i perspektívne potreby medicínskej praxe súvisiace s problematikou aplikácie ortopedickej pomôcky.
Ďalšiu dôležitú funkciu spĺňalo oddelenie v oblasti vzdelávania v odbore ortopedická protetika. Lekári vyučovali tento predmet na stredných zdravotníckych školách, napr. v Bratislave na Záhradníckej ulici a v Trnave. Učili aj na vysokých školách v rámci pregraduálneho vzdelávania na Pedagogickej fakulte UK Bratislava a Nitra, Trnavskej univerzite. Na oddelení sa organizovali rôzne regionálne školiace akcie, napr. celoslovenské školenie revíznych lekárov (VšZP a VZP), uskutočňovala sa časť praktickej výučby v rámci vzdelávania fyzioterapeutov rôznych stredných a vysokých škôl.
Vykonávala sa tu tiež predatestačná prax v rámci postgraduálneho vzdelávania lekárov, a to pred I. a II. atestáciou z ortopédie a pred nadstavbovou atestáciou z ortopedickej protetiky. V tejto oblasti prebiehala čulá spolupráca s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského Bratislava i Inštitútom pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov. Lekári oddelenia pracovali aj ako členovia skúšobných atestačných komisií. Už tu bolo spomenuté, že viacerí lekári pracovali ako odborní konzultanti zdravotných poisťovní.
Celé oddelenie bolo svojou koncepciou unikátne a jedinečné v rámci strednej Európy. V spolupráci s firmou NEOPROT, spol. s r. o. umožňovalo totiž poskytovanie komplexnej ortopedickoprotetickej starostlivosti tak, že na jednom mieste boli sústredné všetky súčasti tejto starostlivosti – od prvotného vyšetrenia lekárom, cez rehabilitáciu, v prípade potreby operačný zákrok, zhotovenie ortopedickej pomôcky, až po adaptáciu pacienta na pomôcku. Pre pacientov s telesným postihnutím, neraz ťažko mobilných, to bola výrazná pomoc, pretože nemuseli za starostlivosťou či pomôckami cestovať na viaceré miesta mimooddelenia.
Koncom 90. rokov sa začali prejavovať dôsledky nedostatočného personálneho, materiálového a finančného poddimenzovania oddelenia. Počet hospitalizovaných i ambulantných pacientov začal stagnovať. Ich nárast bol limitovaný nedostatočným počtom lekárov, sestier, ošetrovateliek a fyzioterapeutov pracujúcich v lôžkovej časti. Takisto ambulancie nemali dostatočný počet lekárov. Vznikali dlhé čakacie doby na vyšetrenie pacientov i na hospitalizácie. Pacienti často nechceli čakať a odchádzali do iných zariadení.
Nebolo doriešené vzájomné zastupovanie lekárov, pre ich nedostatočný počet sa ambulancie často zlučovali, čo prinášalo pokles počtu pacientov, nebola doriešená generačná výmena lekárov.
Takisto sa zhoršovala situácia v materiálno-technickom vybavení oddelenia. V ambulanciách chýbali počítače a tlačiarne (nehovoriac o ich sieťovom prepojení), v čakárňach zasa stoličky, v rehabilitácii niektoré základné prístroje atď. Prejavovalo sa opotrebovanie zariadení a vybavenia a neboli zdroje ani na ich opravy.
V lôžkovej časti bola situácia podobná, prejavovali sa problémy opotrebovania zariadení, chýbalo prístrojové vybavenie, napr. roky chýbal kvalitný EKG prístroj. Na oddelení sa preto nemohlo vykonávať (podľa zákona č. 3/2000 Z. z.) zaradenie pacientov s amputáciami na DK do režimu používania protézy a stanovenie typu protézy. Nevyhnutnou súčasťou tohto procesu je totiž i vyhodnotenie zdatnosti kardiovaskulárneho aparátu, a teda i kvalitný EKG záznam. Na oddelení chýbali dostatočne pevné držadlá na izbách pacientov, polohovacie zariadenia, zdvihák na manipuláciu s pacientmi.
Uvedené dôvody a najmä nevyužitý potenciál ďalšieho rozvoja oddelenia, ktorý by priniesol zvýšenie úrovne starostlivosti o pacientov, viedli primára MUDr. J. Koreňa k tomu, že začal vyvíjať aktivity smerujúce k osamostatneniu oddelenia v súlade s platnou koncepciou odboru. Vedenie oddelenia v spolupráci s vedením FN Bratislava vypracovalo potrebné analýzy a na ich základe predložilo návrh na osamostatnenie. Riaditeľom fakultnej nemocnice bol v tomto období MUDr. Vladimír Mazanec. Návrh bol schválený, nasledovalo rozhodnutie o delimitácii Oddelenia ortopedickej protetiky FN v Bratislave a dňa 1. 9. 2003 vznikla Špecializovaná nemocnica pre ortopedickú protetiku Bratislava ako príspevková organizácia v pôsobnosti MZ SR.
Koniec úryvku, pokračovanie v ďalšom diely.
Zdroj: 50 rokov zdravotnej starostlivosti V ORTOPEDICKEJ PROTETIKE, MUDr. Ján Koreň, ISBN 978-80-971725-9-6
Na základe súhlasu autora na použitie diela.
Pokiaľ vás táto literatúra zaujíma, odporúčame vám aj vydanie ORTOPEDICKÉ POMÔCKY od pána MUDr. Jána Koreňa
Zdroj fotografií a grafík:
Obrázok 87, 88, 94, 96: Archív fotiek MUDr. Ján Koreň
Obrázok 89, 90, 91, 92, 93, 95, 98: Archív fotiek NEOPROT
Obrázok 97: Archív fotiek MUDr. Miloslavo Smetana
About Author
