Riziko samovražedného správania sa zvyšuje s užívaním alkoholu a drog
V minulom roku na Slovensku spáchalo samovraždu 489 osôb, z toho v 33,1 percenta prípadov išlo o samovraždu za prítomnosti alkoholu alebo návykovej (psychotropnej) látky. Na celom svete si ročne zoberie život viac ako 700 000 ľudí. Najnovšia štatistika Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ktorá sa zameriava na škodlivý vplyv alkoholu na zdravie obyvateľov SR, varuje: Alkohol zvyšuje aj riziko samovražedného správania.
Zo štatistiky NCZI vyplýva, že za posledných desať rokov zaznamenali najviac samovrážd v roku 2013, keď ju spáchalo 628 ľudí; 290 z nich bolo za prítomnosti alkoholu.
Z minuloročných 656 samovražedných pokusov bolo až 40,2 percenta vykonaných za prítomnosti alkoholu alebo návykovej látky. NCZI eviduje samovražedné pokusy tých osôb, ktorým bola po pokuse poskytnutá zdravotná starostlivosť v psychiatrických útvaroch zdravotníckych zariadení.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrie v dôsledku samovraždy ročne viac ako 700 000 ľudí.
Ide o štvrtú najčastejšiu príčinu smrti ľudí vo veku od 15 do 19 rokov.
v roku 2019 došlo k viac ako 77 % samovrážd na celom svete v krajinách s nízkymi a so strednými príjmami. Dochádza k nim však vo všetkých regiónoch sveta.
Podľa WHO sa však samovraždám dá predchádzať včasnými, na dôkazoch založenými a často jednoduchými zásahmi. Aby boli národné reakcie účinné, je potrebná komplexná multisektorová stratégia prevencie samovrážd.
Kto je ohrozený?
Duševné poruchy a ochorenia či užívanie alkoholu a drog boli vždy na vrchole štatistiky medzi príčinami samovrážd. V krajinách s vysokými príjmami ide skôr o samovraždy vykonané impulzívne v krízových momentoch. Tieto rozhodnutia môžu byť sprevádzané neschopnosťou jedincov vyrovnať sa so životnými stresmi, akými sú finančné problémy, rozpad vzťahu alebo chronická bolesť a choroba.
Niekedy dovedie človeka k myšlienkam na samovraždu traumatizujúci zážitok. Napríklad z prežitého konfliktu, katastrofy, násilia, zo zneužívania alebo z neželanej spoločenskej izolácie.
Miera samovrážd je tiež vysoká medzi zraniteľnými skupinami, ktoré sú diskriminované. Medzi také patria utečenci a migranti, homosexuáli alebo väzni a bývalí trestanci.
Jednoznačne najsilnejším rizikovým faktorom samovraždy je predchádzajúci pokus o samovraždu.
Najčastejšie metódy samovraždy vo svete
Obesenie
Použitie strelnej zbrane
Použitie otravy, pesticíd
Odhaduje sa, že asi 20 % celosvetových samovrážd je dôsledkom samovoľnej otravy pesticídmi. Dochádza k nim najmä vo vidieckych a v poľnohospodárskych oblastiach, v krajinách s nízkymi a so strednými príjmami. Ďalšími bežnými spôsobmi samovraždy sú obesenie a strelné zbrane. Znalosť najbežnejšie používaných samovražedných metód je dôležitá pri navrhovaní stratégií prevencie, ktoré majú obmedziť prístup ohrozených skupín ľudí k prostriedkom samovraždy.
Prevencia a kontrola
Samovraždám sa dá predísť. Existuje niekoľko opatrení, ktoré je možné vykonať na úrovni populácie, subpopulácie a jednotlivcov, aby sa zabránilo samovražde a pokusom o samovraždu. LIVE LIFE, prístup WHO k prevencii samovrážd, odporúča nasledujúce kľúčové intervencie:
– obmedziť prístup k prostriedkom samovraždy (napr. pesticídy, strelné zbrane, niektoré lieky),
– rozvíjať sociálno-emocionálne životné zručnosti u dospievajúcich,
– včas identifikovať a pomôcť každému, kto je ovplyvnený samovražedným správaním.
Každá krajina by mala vykonávať pravidelnú analýzu situácie, rozvíjať spoluprácu a prevenciu na viacerých úrovniach. Ako dôležité vyzdvihuje WHO zvyšovanie informovanosti, financovanie preventívnych a liečebných aktivít, monitorovanie a hodnotenie výsledkov.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie nebola prevencia samovrážd dostatočne vyriešená pre nedostatočné povedomie o samovražde ako o vážnom probléme verejného zdravia a tabu v mnohých spoločnostiach o nej otvorene diskutovať. K dnešnému dňu podľa WHO iba niekoľko krajín zaradilo prevenciu samovrážd medzi svoje priority v oblasti zdravia a len 38 krajín uvádza, že majú národnú stratégiu prevencie samovrážd.
Nedostatky vyčíta WHO aj pre dostupnosť a kvalita údajov o samovražde a pokusoch o samovraždu. V správe WHO tvrdí, že iba 80 štátov má kvalitné životne dôležité údaje, ktoré je možné priamo použiť na odhad miery samovrážd. Tento problém s údajmi v nízkej kvalite nie je jedinečný iba pre samovraždy, ale vzhľadom na citlivosť samovraždy – a nezákonnosť samovražedného správania v niektorých krajinách – je pravdepodobné, že nedostatočné nahlasovanie a nesprávne zaradenie sú pre samovraždu väčším problémom.
Redakcia
Foto: ilustračné, Envato Elements
About Author
