Ako na pracoviskách znížiť riziká vzniku najčastejšie uznávanej choroby z práce?
Zdroj: Envato Elements
Reč je o poškodeniach podporno-pohybovej sústavy súvisiacich s prácou. Ide o poškodenia telových štruktúr, ako sú kosti, kĺby, svaly, šľachy, nervy a miestny krvný obeh. Sú priamo zapríčinené prácou alebo vplyvom pracovného prostredia. A sú najčastejším dôvodom našej práceneschopnosti. Ich neriešenie vás môže úplne vyradiť z pracovného procesu.
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu pri práci nedávno prezentovala novú kampaň s názvom „Zdravé pracoviská na roky 2020 – 2022”. Cieľom kampane je určiť účinné spôsoby, ako týmto zdravotným problémom predchádzať.
Vo väčšine prípadov ide o kumulatívne poškodenia, ktoré vznikajú napríklad v dôsledku opakovaného vystavenia záťaži vysokej intenzity počas dlhého časového obdobia. Poškodenia podporno-pohybovej sústavy súvisiace s prácou však môžu byť aj akútnymi zraneniami, ako sú zlomeniny, ku ktorým dochádza pri úraze. Tieto poškodenia postihujú najmä chrbát, krk, plecia a horné končatiny, môžu však postihovať aj dolné končatiny. V niektorých prípadoch je jednoduché nájsť príčinu vzniku poškodenia, napríklad syndróm karpálneho tunela v zápästí, pretože majú jasne vymedzené príznaky a symptómy. Iné nie sú až tak špecifické, pretože bolesť alebo nepohodlie vzniká bez jasného dôkazu konkrétneho poškodenia.
Najčastejšie poškodenia podporno-pohybovej sústavy, ktorými v súvislosti s prácou trpíme:
- ťažkosti s kĺbmi. Okrem úrazov alebo opotrebovania môžu nevhodné pracovné podmienky a vykonávanie práce spôsobiť aj rôzne ochorenia kĺbov;
- problémy k kosťami. Najčastejšie ide o zlomeniny vzniknuté dôsledkom pádu alebo iného poranenia na pracovisku;
- zranenia svalov. Tie môžu byť spôsobené namáhavými, alebo opakujúcimi sa činnosťami;
- bolesti krku a chrta. Ide o najčastejšie ťažkosti, ktorými trpíme. Ich príčiny môžu byť rôzne a je dôležité dohľadať ich s odborníkom.
Poškodenia podporno-pohybovej sústavy nemajú vplyv len na osoby, ktoré trápia. Tieto poškodenia vedú často k práceneschopnosti pacienta. Aj na Slovensku patria k najčastejším dôvodom dočasnej pracovnej neschopnosti a v rámci EÚ sú najčastejšie uznávanou chorobou z povolania. Výpadok pracovnej sily pre akýkoľvek problém predstavuje negatívne následky pre zamestnávateľov a v konečnom dôsledku pre hospodárstvo celej krajiny.
Cestou k zníženiu počtu pacientov s ochoreniami spôsobenými prácou alebo pracovným prostredím má byť spoločná snaha tvorcov politík, podnikov aj samotných zamestnávateľov. Zdravie je na prvom mieste a dbať o jeho udržanie by mal každý z nás.
Dôležité je obmedzenie faktorov, ktoré prispievajú k vzniku poškodení podporno-pohybovej sústavy:
Fyzické faktory:
– zdvíhanie, nosenie, tlačenie alebo ťahanie bremien alebo používanie nástrojov
– opakované alebo prudké pohyby
– dlhotrvajúca fyzická námaha
– nevhodné a statické polohy (napr. dlhotrvajúce sedenie alebo státie, kľačanie, držanie rúk nad úrovňou pliec)
– vibrácie rúk a ramien alebo celého tela
– chlad alebo nadmerné teplo
– vysoká úroveň hluku, ktorá spôsobuje napätie v tele
– zlé rozloženie pracovného miesta a nevhodné usporiadanie pracoviska
Organizačné a psychosociálne faktory:
- náročná práca, vysoká pracovná záťaž
- dlhý pracovný čas
- nedostatok prestávok alebo možností na zmenu polôh pri práci
- nedostatočná kontrola nad úlohami a pracovnou záťažou
- nejasné/protichodné úlohy
- opakujúca sa, monotónna práca vykonávaná rýchlym tempom
- nedostatočná podpora kolegov a/alebo vedúceho
Individuálne faktory
Predchádzanie poškodeniam podporno-pohybovej sústavy súvisiacim s prácou v záujme zlepšenia zdravia a dobrých podmienok zamestnancov je prioritou každej stratégie EÚ v oblasti BOZP od roku 2002. Európska komisia nedávno zdôraznila, že poškodenia podporno-pohybovej sústavy naďalej predstavujú jednu z najzávažnejších a najrozšírenejších chorôb súvisiacich s prácou. Ich potenciál, ktorým dokážu miliónom zamestnancom v EÚ brániť v zotrvaní v práci počas celého života, spôsobuje veľkú záťaž z hľadiska nákladov pre jednotlivé osoby, podniky a všeobecne
pre spoločnosť. Investície do prevencie poškodení podporno-pohybovej sústavy súvisiacich s prácou prinesú zlepšenie zdravia a kariérnych vyhliadok zamestnancov, zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov a prospech z nich budú mať aj národné zdravotnícke systémy.
Všeobecné zásady prevencie a príklady opatrení v oblasti predchádzania poškodeniam podporno-pohybovej sústavy súvisiacim s prácou
Vyhýbať sa rizikám:
– automatizovať zdvíhacie a prepravné operácie,
– odstrániť riziká prostredníctvom dizajnérskych riešení („ergonomický dizajn“), usporiadania
pracoviska a návrhu pracovného vybavenia a postupov,
– plánovať prácu tak, aby sa predišlo opakovanej práci, dlhotrvajúcej práci v nevhodnej polohe alebo dlhotrvajúcim statickým sedavým polohám.
Boj proti rizikám pri ich zdroji:
– znížiť výšku, do ktorej sa musia zdvíhať bremená,
– riešiť organizačné otázky (napr. prácu vo dvojiciach, zmenu pracovných modelov).
Prispôsobenie práce jednotlivcovi:
– usporiadať pracovisko tak, aby mali zamestnanci dosť priestoru na zaujatie správneho držania tela,
– zvoliť prispôsobiteľné stoličky a stoly (napr. výškovo prispôsobiteľné stoly, vďaka ktorým môžu zamestnanci striedavo sedieť a stáť),
– umožniť obmeny v spôsobe plnenia úloh,
– umožniť prestávky.
Prispôsobenie sa technologickému pokroku:
– držať krok s novými asistenčnými zariadeniami a ergonomickejšími zariadeniami, nástrojmi a vybavením,
– zabezpečiť, aby zamestnanci držali krok s technológiami a udržiavali si spôsobilosť a sebavedomie.
Nahradenie rizikového postupu bezpečným alebo menej rizikovým postupom:
– nahradiť ručnú manipuláciu s (ťažkými) bremenami mechanickou manipuláciou.
Vypracovanie ucelenej politiky prevencie, ktorá zahŕňa technológie, organizáciu práce, pracovné podmienky, sociálne vzťahy a pracovné prostredie.
Najprv sa majú vykonať kolektívne opatrenia:
– uprednostniť rukoväte s dobrým uchopením pred protišmykovými rukavicami, zdvíhať radšej menšie bremená ako používať chrbtové pásy (bedrovú podporu) alebo bandáže zápästia a radšej vykonávať menej úloh, ktoré si vyžadujú, aby zamestnanci čupeli alebo kľačali ako používať chrániče kolien.
Poskytnutie vhodného školenia a pokynov zamestnancom:
– zabezpečiť praktické školenie o správnom používaní pracovného vybavenia (zdvíhacích zariadení, stoličiek, nábytku), ergonomickej organizácii práce a pracovného miesta a vhodnom držaní tela pri práci (sedenie, státie).
Tieto opatrenia (rovnako ako všetky opatrenia uvedené v tomto sprievodcovi) sa uvádzajú ako príklady. Väčšinu z nich možno považovať za príklady „osvedčených postupov“, preto nie sú nevyhnutne povinné ani relevantné pre všetky pracoviská.
Redakcia, zdroj: European Agency for Safety and Health at Work
Foto: Envato Elements
About Author
