Reklama

Ortopedický magazín logo
VITAJTE
Ortopedický magazín logo
Slider

Rizikové faktory správania zapríčiňujú polovicu všetkých úmrtí na Slovensku

Riziká spojené s nezdravým stravovaním, fajčením tabaku, konzumáciou alkoholu a nedostatočným pohybom stoja podľa odhadov až za polovicou všetkých úmrtí na Slovensku. V rámci priemeru krajín EÚ výrazne zaostávame a máme priestor zlepšiť svoje návyky aj zdravie.

Podľa posledného zdravotného profilu Slovenska (2019) približne 30 % všetkých úmrtí v roku 2017 bolo možné pripísať rizikám súvisiacim so stravovaním vrátane nízkeho príjmu ovocia a zeleniny a vysokej spotreby cukru a soli. To predstavuje až 16 000 úmrtí a ide tak o jedny z najvyšších úrovní v Európskej únii.

Spotreba tabaku vrátane priameho a pasívneho fajčenia podľa odhadov zodpovedala za 17 % úmrtí, za čím si možno predstaviť viac ako 9 000 úmrtí.

Približne 6 % úmrtí (3 000 úmrtí) bolo možné pripísať konzumácii alkoholu a 4 % (2 000 úmrtí) nízkej fyzickej aktivite.

Zdroj: Zdravotný profil krajiny 2019 (Slovensko)

Slovensko má vysokú spotrebu tabaku 

Vysoký výskyt fajčenia tabaku u dospelých aj mladistvých je podľa spoločnej správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európskeho strediska pre sledovanie zdravotných systémov a politík (European Observatory on Health Systems and Policies) v spolupráci s Európskou komisiou naďalej závažnou obavou v oblasti verejného zdravia na Slovensku.

V roku 2015 takmer jedna tretina 15-ročných až 16-ročných uviedla, že počas uplynulého mesiaca fajčili cigarety. Je to štvrtá najvyššia miera v krajinách EÚ (graf). V roku 2014 viac ako jeden z piatich dospelých uviedol, že denne fajčí, čo predstavovalo vyšší podiel než EÚ celkovo. Aj keď vo väčšine krajín spotreba tabaku u dospelých za posledné desaťročie klesla, na Slovensku zostala rovnaká. Okrem toho podiely fajčiarov vykazujú dôležitý rodový rozdiel: takmer jedna tretina slovenských mužov uviedla, že v roku 2014 denne fajčila, na rozdiel od žien, u ktorých to bola jedna zo šiestich.

Nadmerná spotreba alkoholu u mladistvých = rastúci problém 

Obavy spôsobovovali štatistické údaje dostupné do roku 2020, teda pred epidémiou koronavírusu. Zvlášť veľká miera príležitostnej spotreby alkoholu u mladistvých.

Takmer polovica 15-ročných až 16-ročných osôb na Slovensku uviedla v roku 2015 aspoň jeden prípad nárazového pitia1 počas uplynulého mesiaca. Tento podiel je oveľa väčší než vo väčšine ostatných krajín EÚ. Nárazové pitie predstavuje významný problém vzhľadom na zvýšené riziko nehôd a úrazov súvisiacich s veľkou spotrebou alkoholu, ako aj negatívny vplyv na výsledky vzdelávania a sociálne výsledky. Spotreba alkoholu u dospelých sa približuje k priemeru EÚ. Za posledné desaťročie klesla približne o 10 %.

Nesprávne stravovacie návyky spôsobujú obezitu a ďalšie zdravotné ťažkosti. zdroj: Envato Elements

Máme nesprávne stravovacie návyky

Z odporúčaní by sa stravovanie na Slovensku mohlo zlepšiť, napríklad znížením spotreby soli a tukov (najmä transmastných kyselín) a zvýšením príjmu ovocia a zeleniny. Takmer polovica dospelého obyvateľstva (47 %) uviedla, že denne príjme menej ako jednen kus ovocia a približne rovnaký podiel (48 %) uviedol, že každodenne nekonzumuje zeleninu.

Tieto ukazovateľe sú opäť horšie než vo väčšine krajín EÚ. Takisto len traja z piatich dospelých uviedli, že každý týždeň vykonávajú miernu fyzickú aktivitu, čo je podiel podobný priemeru v EÚ.

Miera obezity u dospelých na Slovensku patrí k najnižším v EÚ. V roku 2017 bol obézny každý siedmy dospelý, čo je pod priemerom EÚ, a táto miera zostáva posledných 15 rokov zhruba stabilná. Nadváha a obezita sú však rastúcim problémom, ktorý sa dotýka aj detí. Každý šiesty 15-ročný človek trpel v rokoch 2013 až 2014 nadváhou či obezitou, pričom táto miera sa od rokov 2001 až 2002 takmer zdvojnásobila. V rokoch 2016 a 2018 boli zavedené niektoré politické opatrenia, napríklad kontrola uvádzania nezdravých potravín a nápojov na trh pre deti, s cieľom zabrzdiť rast obezity u detí, ale vplyv týchto opatrení ešte nebol hodnotený.

Sociálno-ekonomická nerovnosť prispieva k zdravotným rizikám 

Ako sa spozorovalo vo viacerých krajinách EÚ, rizikové faktory správania sú na Slovensku bežnejšie u ľudí s nižším vzdelaním alebo príjmom.

V roku 2014 denne fajčilo 22 % dospelých s nedokončeným sekundárnym vzdelaním v porovnaní len so 14 % v prípade ľudí s terciárnym vzdelaním, čo predstavuje rozdiel, ktorý je mierne vyšší ako priemer EÚ. Podobne, takmer 18 % ľudí bez sekundárneho vzdelania bolo v roku 2017 obéznych v porovnaní s 9 % spomedzi ľudí s najvyšším vzdelaním. Rozdiel v podiele obezity podľa príjmu je na Slovensku väčší než vo zvyšku EÚ: osem percentuálnych bodov v porovnaní s piatimi.

Red., Zdroj: OECD/European Observatory on Health Systems and Policies (2019), Slovensko: Zdravotný profil krajiny 2019, State of Health in the EU, OECD Publishing, Paris/European Observatory on Health Systems and Policies, Brusel.

Foto: Envato Elements

Copyright 2021 © Factory 457 s.r.o.

Prihlásiť sa ku odberu noviniek

Pripojte sa k nášmu zoznamu adresátov a dostávajte každý týždeň výber najzaujímavejších správ zo sveta Ortopedického magazínu.

Úspešne ste sa prihlásili k odberu.

Share This