Vedecký základ aplikovania peroneálnych ortéz na mieru po cievnej mozgovej príhode
Foto: Otto Bock Slovakia
Ortopedická technika založená na dôkazoch – 5. časť:
Vedecký základ aplikovania peroneálnych ortéz na mieru po cievnej mozgovej príhode
Cievna mozgová príhoda (CMP) je akútne poškodenie ohraničenej časti mozgu. Vzniká pri náhlej poruche prekrvenia v dôsledku čiastočného alebo úplného upchatia mozgovej tepny (ischemické CMP) alebo následkom neúrazového krvácania z tepny (hemoragické CMP). Najväčšia skupina pacientov po cievnej mozgovej príhode zvykne byť postihnutá necitlivosťou časti tela, poruchami zraku a porozumenia reči alebo poruchami pohyblivosti. Tá sa môže prejaviť oslabením alebo úplným ochrnutím končatiny, poruchou reči či ochrnutím svalov tváre. To sa prejaví jej stranovou asymetriou, napríklad poklesom kútika úst. Zriedkavé nie sú ani poruchy pamäte a psychické zmeny. Takíto pacienti preto môžu pôsobiť, ako keby boli zmätení alebo opití.
Za užitočnú súčasť rehabilitačnej liečby pacientov po CMP sú všeobecne považované peroneálne, čiže lýtkové ortézy. Tie pomáhajú dvíhaniu špičky chodidla postihnutej končatiny. V niektorých prípadoch CMP má význam aplikovanie aj sériovej ortézy. Obzvlášť vtedy, ak je pravdepodobné, že sila a rozsah pohybu pacientovej končatiny sa v budúcnosti zmenia. Avšak najväčšie možnosti ovládania a akomodácie dolnej končatiny pacientom poskytujú peroneálne ortézy zhotovené na mieru. Pozrime sa teda, čo hovoria o biomechanických účinkoch takejto ortotickej intervencie výsledky publikovaných výskumných štúdií.
Vedecká opodstatnenosť aplikovania peroneálnych ortéz na mieru po cievnej mozgovej príhode
V roku 2001 doktor Robert W. Teasell so svojimi spolupracovníkmi z Univerzity západného Ontária v kanadskom Londone uverejnili v časopise Archives of Physical Medicine and Rehabilitation výsledky desaťročnej štúdie. V rámci nej skúmali fyzikálne a funkčné účinky používania peroneálnej ortézy počas rehabilitácie po náhlej cievnej mozgovej príhode u 423 pacientov. 93 pacientom (teda v 22% prípadoch) bola počas hospitalizácie predpísaná a aplikovaná individuálna peroneálna ortéza. Lekári následne porovnávali skóre pacientov s predpísanou ortézou a bez nej, a to pri prijatí a pri prepustení z ústavnej zdravotnej starostlivosti. Na analýzu funkčných výsledkov použili tri metodiky: Chedoke-McMaster Stroke Impairment Inventory (pričom každé meranie analyzovali oddelene), Functional Independence Measure (FIM), ktorú tvorí 18 položiek merajúcich úroveň postihnutia a mieru funkčnej nezávislosti pacienta (pri chôdzi, pohybe po schodoch, celkové skóre) a Bergovu škálu rovnováhy. Analýza výsledkov ukázala, že pacienti s aplikovanou peroneálnou ortézou pri prepustení dosahovali signifikantne lepšie výsledky ako pacienti bez ortézy.
Rok 2009, Holandsko
V roku 2009 skupina holandských výskumníkov vedená doktorkou Corien Simonsovou publikovala v časopise Clinical Biomechanics výsledky dlhodobého výskumu účinkov individuálnych peroneálnych ortéz aplikovaných 20 pacientom. V období 5 až 127 mesiacov po náhlej cievnej mozgovej príhode u nich sledovali vplyv nosenia týchto ortéz na funkčnú rovnováhu, statickú a dynamickú záťažovú asymetriu a ovládanie dynamickej rovnováhy paretických (čiastočne ochrnutých) a neparetických dolných končatín. Výsledky ukázali, že aplikované ortézy nemali žiadny významný vplyv na záťažovú asymetriu a ovládanie dynamickej rovnováhy. Použitie peroneálnej ortézy u pacientov však signifikantne zlepšilo výsledky všetkých funkčných testov. Tieto zistenia podľa výskumníkov naznačujú, že aplikovanie peroneálnej ortézy pacientom po cievnej príhode pozitívne ovplyvňuje kompenzačné mechanizmy postihnutia.
Rok 2018, Irán
V roku 2018 iránska doktorandka Aliyeh Daryaborová s kolegami z Univerzity sociálnej starostlivosti a rehabilitačných vied v Teheráne študovala vplyv rôzneho dizajnu peroneálnych ortéz na chôdzu hemiplegických (na jednej polovici tela nehybných) pacientov po cievnej mozgovej príhode. Zamerala sa na 27 odborných štúdií publikovaných v databázach PubMed, ISI Web of Knowledge, Scopus, Science Direct a Google Scholar. Na základe analýzy výsledkov výskumníci dospeli k záveru, že všetky typy peroneálnych ortéz dokážu bezprostredne zlepšiť syndróm padavej nohy v stojnej aj švihovej fáze chôdze. Svoje zistenia uverejnili v časopise Gait Posture.
Rok 2020, Japonsko
V roku 2020 japonskí vedci Minoru Murayama a Sumiko Yamamoto v časopise Progress in Rehabilitation Medicine publikovali výsledky svojej štúdie, v rámci ktorej skúmali zmeny chôdze a svalovej aktivity vo fáze zotavovania po cievnej mozgovej príhode pri kontinuálnom používaní individuálnej peroneálnej ortézy s rezistenciou plantárnej flexie. Plantárna flexia je pohyb, pri ktorom vrchná časť chodidla smeruje od nohy (napríklad pri stoji na špičkách prstov). K plantárnej flexii tak v určitom rozsahu dochádza prakticky pri každom kroku. Vedci u 19 pacientov s predpísanou peroneálnou ortézou na mieru merali uhly a elektromyografickú aktivitu počas chôdze na vzdialenosť 10 metrov. Merania vykonali po 2 týždňoch od aplikácie ortézy a tiež v ďalších dvoch dvojmesačných intervaloch po prvom meraní. Následne analyzovali zmeny parametrov chôdze a svalovej aktivity medzi jednotlivými meraniami. Zistili, že pohyb do plantárnej flexie indukovaný peroneálnou ortézou na mieru s odporom voči plantárnej flexii by mohol zvyšovať pomer aktivity predného píšťalového svalu (tibialis anterior) počas záťažovej fázy chôdze.
Autor:
Zdroje:
Archives of Physical Medicine and Rehabilitation
Progress in Rehabilitation Medicine
Foto: Otto Bock Slovakia
About Author
