Vedecký základ aplikovania korzetov na mieru pri skolióze
Foto: ilustračné, Envato Elements
Ortopedická technika založená na dôkazoch – 4. časť:
Vedecký základ aplikovania korzetov na mieru pri skolióze
Význam korzetovania pacientov s adolescentnou idiopatickou skoliózou, u ktorých je vysoké riziko progresie krivky a následnej potreby chirurgického zákroku, niekedy vyvoláva vzájomné kontroverzie medzi zástancami na jednej strane konzervatívnej a na druhej strane operatívnej liečby. Pozrime sa preto bližšie, čo hovoria výsledky najnovších vedeckých štúdií.
Adolescentná idiopatická skolióza
Adolescentná idiopatická skolióza sa obvykle diagnostikuje u detí vo veku 10 až 18 rokov. Mierna skolióza je často asymptomatická a malé krivky, ktoré nespôsobujú žiadne bolesti, môžu ostať bez povšimnutia. V miernych prípadoch niekedy postačuje upomínacia bandáž na mieru alebo liečebná rehabilitácia. Typickými príznakmi skoliózy môžu byť nerovnako postavené ramená, vyčnievanie rebier na jednej strane, nerovnomerný pás, jeden bok vyšší ako druhý alebo naklonenie panvy. Aj keď lekári v 80% prípadov nepoznajú presnú príčinu idiopatickej skoliózy, niektoré jej druhy majú pomerne jasné príčiny ako napríklad nosenie príliš ťažkého batohu, zlé držanie tela, svalové kŕče, zápaly a podobne. Progresívny charakter skoliózy významne ovplyvňuje vývoj a fungovanie mladistvého organizmu.
Vedecká opodstatnenosť skoliotických korzetov na mieru
V roku 2010 skupina poľských lekárov z Warminsko-Mazurskej univerzity v Olsztynie pod vedením Katarzyny Zaborowskej-Sapeta počas 2 až 5 rokov pozorovala efektívnosť liečby adolescentnej idiopatickej skoliózy pomocou individuálneho Chêneau korzetu. V rámci svojho výskumu sledovali 302 pacientov vo veku 8 až 17 rokov. Efektívnosť korzetovania bola posudzovaná pomocou röntgenových snímok a meraním Cobbovho uhla. Liečba pomocou Chêneau korzetu bola ukončená až po dosiahnutí skeletárnej zrelosti. Poľskí lekári zistili, že liečba bola naefektívnejšia v skupine pacientov s najvyšším priemerným vekom 14,3 rokov. Svoje poznatky uverejnili v časopise Polish Anals of Medicine.
V roku 2013 Stuart Weinstein so spolupracovníkmi z University of Iowa v rámci svojho výskumu analyzovali zdravotný stav 242 pacientov, ktorých vek, skeletárna nezrelosť a stupeň skoliózy indikovali potrebu nosenia skoliotického korzetu. Pacientov rozdelili do dvoch skupín: v prvej pacienti nosili skoliotický korzet, kým v druhej boli iba pozorovaní. 116 pacientov bolo do týchto skupín rozdelených náhodne. Zvyšných 126 pacientov dostalo na výber medzi nosením skoliotického korzetu a pozorovaním. Pacienti v prvej skupine mali nariadené nosiť skoliotický korzet 18 hodín denne. Kritériom úspechu liečby bolo dosiahnutie skeletárnej zrelosti bez progresie krivky na 50 a viac stupňov. Následná analýza ukázala, že ako v prípade náhodne rozdelených pacientov, tak aj v prípade tých, ktorý mali možnosť výberu, bola pri nosení skoliotického korzetu úspešnosť liečby až 72%. Naproti tomu u pacientov, ktorí boli iba pozorovaní, úspešnosť liečby dosahovala len 48%. Výskum zároveň preukázal signifikantný pozitívny vzťah medzi dobou nosenia korzetu a úspešnosťou liečby. Výsledky výskumu tak ukázali, že korzetovanie významne znižuje riziko progresie krivky na stupeň nevyhnutne vyžadujúci chirurgický zákrok. Americkí výskumníci svoje zistenia publikovali v časopise The New England Journal of Medicine.
Sledovanie progresie krivky pomocou 3D technológií
V januári 2021 zverejnil v časopise The Journal of Bone and Joint Surgery výsledky svojej dlhodobej štúdie tím vedcov z lekárskej fakulty Hongkongskej univerzity vedený Kenny Kwanom. V rámci neho lekári pomocou 3D zobrazovania skúmali vplyv parametrov axiálnej (priečnej) roviny na výsledok korzetovania 46 pacientov s adolescentnou idiopatickou skoliózou. Na korzetovanie bola použitá thorakolumbosakrálna ortéza trupu (TLSO). Pacienti, ktorých zdravotný stav podľa kritérií Spoločnosti pre výskum skoliózy vyžadoval indikovanie skoliotického korzetu, boli sledovaní od momentu, kedy ho začali nosiť, po dobu 2 rokov alebo do vykonania chirurgického zákroku. U 30 pacientov počas štúdie nenastala progresia krivky. Tá bola zaznamenaná u 16 pacientov. Hongkongskí vedci v rámci svojej štúdie dokázali, že parametre axiálnej roviny a ich adekvátne korigovanie ovplyvňujú úspešnosť liečby adolescentnej idiopatickej skoliózy pomocou skoliotického korzetu – TLSO.
Autor:
Zdroje:
The New England Journal of Medicine
The Journal of Bone and Joint Surgery
Foto: ilustračné, Envato Elements
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť: Vedecký základ aplikovania ortopedických vložiek a obuvi pri bolesti krížov
About Author
