Roboticky asistovaná terapia môže pomôcť pacientom po mŕtvici, uvádza štúdia
Zdroj: Vimeo, Newswise
Podľa vedcov z University of Texas Health Science Center v Houstone (UTHealth) môže byť asistovaná rehabilitácia exoskeletom prospešná pri liečbe pacientov, ktorí prežili mŕtvicu. Roboticky asistovaná terapia mala významný vplyv na model synergie svalov dolných končatín. Štúdia bola publikovaná v časopise Journal of Neural Engineering.
Svetový deň cievnych mozgových príhod (World stroke day) si pripomíname 29. októbra. Na Slovensku sa počet pacientov s cievnou mozgovou príhodou zvyšuje z roka na rok. Už od roku 2008 preto štát zbiera údaje o pacientoch, ktorých s uvedeným zdravotným problémom hospitalizovali. Lekári v správe popisujú, o aký typ cievnej mozgovej príhody ide.
Uvádza sa v nej tiež, či mal pacient niektorý z rizikových faktorov:
- vysoký krvný tlak,
- cukrovku,
- poruchu srdcového rytmu,
- či je fajčiar,
- či je obézny,
- aké užíva lieky.
V správe pre NCZI nemôže chýbať informácia o aplikovanej liečbe. Celosvetovo je hlavnou príčinou vážneho a dlhodobého zdravotného postihnutia. V USA je cievna mozgová príhoda jednou z hlavných príčin úmrtí.
„Tí, ktorí prežili mŕtvicu, trpia neurologickými deficitmi a poškodeniami, ktoré môžu spôsobiť niekoľko zdravotných postihnutí, ako je znížená pohyblivosť a základné činnosti každodenného života,“ povedal pre NEWSWISE Fangshi Zhu, PhD., postdoktorandský výskumný pracovník na Katedre telesného lekárstva a rehabilitácie na McGovern Medical School v UTHealth.
Kritickým krokom pri rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode je obnova motorických funkcií spojených s chôdzou. Motorické funkcie pacienta sú oslabené hemiparézou − miernou alebo čiastočnou slabosťou na jednej strane tela. Alebo hemiplegiou − závažnou alebo úplnou stratou sily a paralýzou.
Prejavy môžu byť rôzne. Od asymetrického času a dĺžky kroku, spomalenej chôdze, zhoršenej kontroly kĺbov a držania tela. Obvyklé sú to tiež svalová slabosť, abnormálny svalový tonus a abnormálne vzorce aktivácie svalov.
Súčasné terapeutické metódy môžu podľa zverejnenej štúdie zaťažovať pacienta aj terapeuta. Konvenčná rehabilitácia a trénovanie chôdze s pacientom je náročná práca a môže vyžadovať dvoch až troch terapeutov, ktorí ručne vedú postihnuté končatiny pacienta.
Za pomoci vybavenia exoskelet Ekso 1.1TM sa ukázal potenciál napraviť narušené vzorce chôdze na slabej alebo ochrnutej nohe a zvýšiť jeho motorickú koordináciu.
„Zistili sme, že pomoc z priameho použitia robota mala významný okamžitý vplyv na model synergie svalov dolných končatín subjektov s mozgovou príhodou. To demonštrovalo možnosť použitia motorického exoskeletu na posilnenie zhoršenej chôdze a potenciál pomôcť osobám, ktoré prežili mŕtvicu, získať späť svoju normálnu schopnosť chôdze v dlhodobom rehabilitačnom programe s asistenciou exoskeletu,“vysvetlil Fangshi Zhu, Ph.D. Doplnil, že „nedávne pokroky v rehabilitácii asistovanej robotmi umožňujú presné a automatizované školenie pacienta“.
Pozrite si video, ako vyzerá roboticky asistovaná terapia
V porovnaní s konvenčnou terapiou použitie robota podľa štúdie umožňuje:
- dlhší čas tréningu,
- presnejšie kontrolované dodávanie síl pri opakujúcich sa cvičeniach,
- monitorovanie kinematiky a kinetiky počas tréningu.
Autori štúdie zozbierali údaje od 11 telesne postihnutých ľudí a 10 osôb s chronickou hemiplegiou alebo hemiparézou po cievnej mozgovej príhode.
V prvej fáze štúdie každý subjekt chodil nepretržite 3 až 5 minút na bežiacom páse, pohodlnou rýchlosťou určenou pri cvičnej prechádzke pred zberom údajov. Subjekty počas prechádzky nosili popruhy kompenzujúce gravitáciu, spojené s odpruženým rámom nad hlavou, aby sa zaistila bezpečnosť a eliminovala potenciálna strata rovnováhy.
Druhá etapa štúdie pozostávala z 10 až 15 tréningov nácviku chôdze so zapojením exoskeletu v priebehu troch až štyroch týždňov. Počas každého tréningu pacienti chodili po zemi s exoskeletom Ekso 1.1TM až 50 minút, pričom ich viedol fyzioterapeut. Subjekty povzbudzovali, aby chodili nepretržite čo najviac, ale mali povolené krátke prestávky.
„Táto štúdia nám poskytla kritický pohľad na to, ako pomoc exoskeletu ovplyvňuje neuromuskulárnu koordináciu pacientov s cievnou mozgovou príhodou počas chôdze. Preukázala potenciál využiť svalovú synergiu ako metódu na vyhodnotenie účinku tréningu exoskeletu,“ povedal Fangshi Zhu.
Autori štúdie uvádzajú, že ťažiť z tejto technológie by pri rehabilitácii mohli akútni a chronickí hemiplegickí a hemiparézni pacienti, ktorí trpia závažnou asymetrickou koordináciou chôdze, vážnym poklesom chodidla a zníženým pohybom kĺbov.
Celá štúdia: https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1741-2552/abf0d5/pdf
Redakcia
ZDROJE:
Foto: Newswise
About Author
