Konzumácia slaniny zvyšuje riziko demencie. Aký je rozdiel medzi demenciou a Alzheimerovou chorobou
Konzumácia spracovaného mäsa, ako sú klobásy, šunka či slanina, môže viesť k demencii – vyplýva to z novej štúdie Univerzity v Leeds v Spojenom kráľovstve, ktorá analyzovala dáta takmer 500 000 ľudí vo veku 40 až 69 rokov. Viete, aký je rozdiel medzi demenciou a Alzheimerovou chorobou?
Súvisí konzumácia mäsa s demenciou?
Podľa vedcov už 25 g spracovaného mäsa denne, čo predstavuje približne jeden plátok slaniny, sa spája až s o 44 % vyšším rizikom tohto ochorenia. Naproti tomu u tých pacientov, ktorí denne zjedli 50 g nespracovaného červeného mäsa, teda hovädzieho alebo bravčového, sa riziko vzniku ochorenia znížilo o 19 %. Vedci u účastníkov štúdie takisto zisťovali prítomnosť génového variantu APOE ε4, ktorý zvyšuje riziko demencie 3- až 6-krát – ten na pozorované súvislosti medzi stravou a demenciou nemal vplyv.
Odborníci vyzývajú na opatrnosť
Hoci ide o ďalší dôkaz naznačujúci súvis medzi konzumáciou spracovaného mäsa a zvýšeným rizikom rôznych neprenosných ochorení, na potvrdenie týchto zistení treba ďalší výskum. Podľa kritikov anglickej štúdie je problém aj v tom, že ľudia, ktorí jedia spracované mäso, sa v mnohých iných ohľadoch od seba líšia. Údaje z britskej biobanky nie sú podľa nich vhodné na výpočet absolútneho rizika, pretože nejde o reprezentatívnu vzorku celej populácie – chýbali napríklad údaje od osôb starších ako 70 rokov. Treba tiež poznamenať, že išlo o observačnú (pozorovaciu) štúdiu, a teda nemohla dokázať, že konzumácia spracovaného mäsa priamo spôsobuje demenciu. Preukázala však štatistickú súvislosť medzi nimi.
Čo je demencia?
Keď sa povie demencia, ako prvé si predstavíme stratu pamäti. Podľa MUDr. Eleny Žigovej z Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku je však demencia súbor príznakov vyplývajúcich zo závažného poškodenia mozgu: „Hovoríme, že ide o syndróm, a ten sa môže vyskytovať pri poškodení mozgu z rôznych príčin,“ vysvetľuje lekárka. „Keď hovoríme o diagnóze demencia, treba k tomu priradiť to ochorenie mozgu, ktoré tento syndróm, čiže súbor príznakov, spôsobil. Úplne nesprávne je hovoriť o ,stareckej demencii‘ vyvoláva to dojem, že starecký vek a sprievodná demencia je pravidlom. To je, samozrejme, veľký omyl.“
Demencia je teda skupina symptómov, ktoré postihujú nielen pamäť, ale aj myslenie, správanie a sociálne schopnosti natoľko, že človek nedokáže samostatne fungovať. Môže k nej viesť niekoľko ochorení – najčastejšie Alzheimerova choroba, vaskulárna demencia a mnoho ďalších. V závislosti od príčiny sa môžu dať niektoré príznaky demencie zvrátiť.
Prečo je demencia svetový problém?
Demencia predstavuje závažný problém v oblasti verejného zdravia. Na celom svete sa vyskytuje približne 50 miliónov prípadov a ročne pribudne takmer 10 miliónov nových ochorení. Odhady na rok 2030 hovoria o 75 miliónoch a na rok 2050 dokonca o 131 miliónoch osobách postihnutých demenciou.
Na Slovensku neexistujú presné štatistiky o výskyte ochorenia, ale odhaduje sa, že chorobou trpí takmer 60-tisíc pacientov. Predpokladá sa, že v roku 2040 vzrastie počet chorých na Slovensku až trojnásobne, na 180-tisíc.
Prečo je to tak? Príčinou číslo jeden je starnutie svetovej populácie, keďže demenciou trpí každý dvadsiaty človek nad 65 rokov a každý piaty človek nad 80 rokov. Jednoducho povedané, modely chorôb sa menia smerom k staršej populácii – podiel úmrtí na infekčné choroby v detstve sa znižuje, zatiaľ čo podiel na neprenosných chorobách v dospelosti vrátane demencie stúpa.
Podľa WHO liečba a starostlivosť o ľudí s demenciou v súčasnosti stojí celosvetovo viac ako 600 miliárd amerických dolárov ročne. Toto číslo zahŕňa náklady na poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ako aj zníženie alebo stratu príjmu ľudí s demenciou a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa o nich starajú.
Čo je Alzheimerova choroba?
„Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktoré sa v jeho pokročilom štádiu prejaví aj demenciou,“ hovorí MUDr. Elena Žigová. „Je pravda, že Alzheimerova demencia je najčastejšou demenciou a vyskytuje sa najmä v stareckom veku – jej výskyt sa podľa rôznych štúdií odhaduje u asi 2/3 všetkých demencií.“
Všetky príčiny Alzheimerovej choroby nie sú známe, no malé percento súvisí s mutáciami troch génov, ktoré sa môžu prenášať z rodičov na deti. Jedným z dôležitých génov, ktorý zvyšuje riziko ochorenia, je apolipoproteín E4 (APOE).
Medzi prvé príznaky Alzheimerovej choroby patria ťažkosti so zapamätaním si nedávnych udalostí alebo rozhovorov. Zmeny v mozgu môžu postupne ovplyvniť náladu a správanie, pridružujú sa depresia, apatia, výkyvy nálad, nedôvera, podráždenosť až agresivita, zmeny spánkových návykov či bludy.
Zázračný liek zatiaľ nemáme
V súčasnosti neexistuje liečba, ktorá by Alzheimerovu chorobu vyliečila. Lieky však dokážu dočasne zlepšiť alebo spomaliť progresiu príznakov.
„Všetci, ktorí sa s Demenciou Alzheimerovho typu stretávame, či ako odborníci, alebo chorí a ich blízki, si veľmi prajeme, aby bol konečne vyvinutý liek, liečebný postup, ktorý by ochorenie nielen pozastavil, spomalil, ale úplne vyliečil, pokiaľ nenastanú už nenávratné škody na mozgu,“ pripomína lekárka. „Zatiaľ ten ,zázračný liek‘ nemáme, ale overenými postupmi vieme priebeh ochorenia pozitívne ovplyvniť. Už opakovane boli veľmi sľubné výsledky vyvíjania protilátok proti patologickému beta amyloidu a hyperfosforylovanému tau proteínu, ale voviesť ich do praxe narážalo na závažné nežiaduce účinky.“
Vaskulárna (cievna) demencia
Druhou najčastejšou je cievna demencia, ktorá súvisí s cievnym ochorením mozgu, najmä arteriosklerózou, čiže kôrnatením tepien. Vyvinúť sa môže, ale nemusí po cievnej mozgovej príhode – závisí to od závažnosti a lokalizácie mŕtvice. Vaskulárna demencia môže byť takisto dôsledkom iných ochorení, ktoré poškodzujú cievy a znižujú cirkuláciu, čím pripravujú mozog o životne dôležitý kyslík a živiny.
Medzi najčastejšie príznaky vaskulárnej demencie patria ťažkosti s riešením problémov, spomalené myslenie a problémy s koncentráciou, uvažovaním a plánovaním. Tieto symptómy bývajú nápadnejšie ako strata pamäti.
Pri ktorých typoch demencie je možné príznaky odstrániť?
Dementný syndróm sa môže vyskytovať aj u ochorení mozgu, ktorých príčina je odstrániteľná. Podľa slov MUDr. Eleny Žigovej ide napríklad o ochorenie štítnej žľazy, hromadenie mozgomiešneho moku-hydrocefalus, nádor, zápal a mnohé iné. „Pri výskyte príznakov demencie je nevyhnutné čím skôr reagovať a vykonať podrobné neurologické vyšetrenie s využitím aj neurozobrazovacích vyšetrení,“ uzatvára lekárka s dlhoročnými skúsenosťami z oblasti psychického zdravia seniorov. „To poskytuje možnosť riešiť odstrániteľnú príčinu dementného syndrómu čím skôr, aby sa stav chorého vrátil do normy.“
Ako predísť demencii?
Žiaľ, neexistuje žiadny spôsob, ako sa 100 % vyhnúť demencii – na to potrebujeme ďalší výskum. Existujú však kroky, ktoré môžu pomôcť:
- Udržujte svoju myseľ aktívnu. Mentálne stimulujúce aktivity, ako je čítanie, riešenie krížoviek, hranie slovných hier či iný tréning pamäti môžu oddialiť nástup demencie a zmierniť jej priebeh.
- Buďte fyzicky a sociálne aktívni.
- Prestaňte fajčiť. Niektoré štúdie ukázali, že fajčenie v strednom a vo vyššom veku môže zvýšiť riziko demencie a ochorenia ciev.
- Doprajte si dostatok vitamínov.
- Nezanedbajte kardiovaskulárne rizikové faktory: liečte vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol a cukrovku. Ak máte nadváhu, schudnite.
- Nezabúdajte ani na svoje mentálne zdravie – ak trpíte depresiami alebo úzkosťami, vyhľadajte psychológa alebo psychiatra.
- Zdravo sa stravujte. Napríklad stredomorská diéta, čiže strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky a omega-3 mastné kyseliny zlepšuje kardiovaskulárne zdravie, čo môže pomôcť znížiť riziko demencie.
- Doprajte si kvalitný spánok. Dodržiavajte správnu spánkovú hygienu a ak hlasno chrápete alebo počas spánku prestávate dýchať, poraďte sa so svojím lekárom.
- Liečte problémy so sluchom. Včasná liečba porúch sluchu, napríklad používanie načúvacích prístrojov, znižuje riziko zhoršenia kognitívnych funkcií.
Zdroje:
https://academic.oup.com/ajcn/article/114/1/175/6178922
https://www.medscape.com/viewarticle/947832#vp_2
Foto: Archív MUDr. Eleny Žigovej, Envato Elements
About Author
