Lukáš Kober: Záujem o štúdium ošetrovateľstva je. Ale 55 % absolventov nenastúpi do zdravotníctva
PhDr. Lukáš Kober, PhD., MPH, riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) združuje 33 000 sestier a pôrodných asistentiek. Opakovane upozorňuje tvorcov politík na to, že Slovensko stráca zdravotné sestry. Prečo je to tak? Aká je v skutočnosti práca zdravotnej sestry? Prečo sme ich za posledný rok viac stratili ako získali vysvetľuje PhDr. Lukáš Kober, PhD., MPH, riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.
1. Zrejme ste postrehli informáciu o tom, ako sa vyjadrila zdravotná sestra, ktorá sa starala o britského premiéra Johnsona počas liečby z koronavírusu. Povedala, že sestry nedostávajú ani plat, ani úctu, ktorú by si zaslúžili. Keby sme k tomu pridali ešte náročné pracovné podmienky, zrejme by sa to zhodovalo s vašimi slovami o pomeroch, ktoré poznajú slovenské sestry. Ako to vnímate? Takže to nie je problém iba na Slovensku?
Lukáš Kober: Mnoho ľudí si predstavuje, že práca sestry a samotná ošetrovateľská profesia je založená na pomoci iným; ide o poslanie a poskytovanie nezištnej pomoci trpiacim. Takéto stereotypy o profesii sestry tu boli vždy, ale ide len o veľmi povrchný pohľad na náročnosť profesie sestry, ktorá je v každodennom kontakte s utrpením, bolesťou aj so zomieraním. Sestry sú tam, kde sa priamo zachraňujú životy, a to v každom období vývoja človeka, od prenatálnej starostlivosti cez pôrod a popôrodnú starostlivosť o matku a dieťa (čo je doména pôrodných asistentiek) až po detský vek, dospelosť, starobu a samotné umieranie. Ak by sme to zhrnuli možno trochu laickou terminológiou a pozreli sa na prácu sestry, môžeme to zhrnúť asi takto.
Sestry sú encyklopédia vedomostí a sú doslova strážcom pamäti lekárov. Aké je to v praxi? Lekár bude dookola kritizovať jednu vec, na ktorú sestra pozabudla, ale za 1 000 vecí, ktoré mu pripomenula, sa nepoďakuje. Toto, bohužiaľ, často nikto nevidí, ani samotný pacient. Nevšíma si, kto lekárovi na vizite ticho našepkáva spoza jeho chrbta s kým sa vlastne zhovára, akú má diagnózu, ťažkosti a čo treba prioritne riešiť. Sestry okrem toho musia poznať všetko o liečbe pacientov, ovládať lieky, ich účinky, interakcie, dávkovanie, alergické reakcie a pod. Musia sa vedieť orientovať vo výsledkoch, v laboratórnych hodnotách, abnormalitách, aby vedeli správne informovať lekára v prípade zhoršenia stavu pacienta. Bez ohľadu na to, koľko majú rokov, musia sa neustále vzdelávať v nových systémoch, softvéroch, postupoch. Zdravotníctvo je ako živý organizmus, mení sa, vyvíja. Vedomosti sestier siahajú aj mimo ich vlastného odboru.
Sestry sú ošetrovateľkami všetkých. Riadia celkovú starostlivosť o pacienta. Od základnej starostlivosti, ktorá sa týka bazálnych potrieb odkázaného pacienta, akými sú stravovanie, vyprázdňovanie, hygiena, polohovanie či zabezpečenie čo najkvalitnejšieho spánku až po zložitejšie ošetrovateľské činnosti, ktoré si vyžadujú skúsenosti, ale aj vyššie vzdelanie. Ošetrovateľský proces a jeho riadenie je základné jadro praxe registrovanej sestry pri poskytovaní holistickej starostlivosti zameranej na pacienta. Ide o doslova systematický a dynamický spôsob zhromažďovania a analýzy údajov o pacientovi či klientovi, čo je prvý krok pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Hodnotenie nezahŕňa iba fyziologické údaje, ale aj psychologické, sociokultúrne, duchovné, ekonomické a faktory životného štýlu. To vedie sestru k stanoveniu ošetrovateľskej diagnózy, čo je klinický úsudok sestry o reakcii klienta na skutočné alebo potenciálne zdravotné podmienky, alebo potreby. Špecializované činnosti sa zameriavajú na vysokokvalifikované činnosti sestry, ktoré pracujú na špecializovaných pracoviskách (napr. ARO, JIS, operačné sály, dialyzačné centrá, či domáca/komunitná starostlivosť a iné).
Toto všetko robia často na úkor vlastného voľna a zdravia. Sestry pracujú 24 hodín denne, 7 dní v týždni cez deň, v noci, počas víkendov a sviatkov v opakujúcich sa 12-hodinových službách, ktorých je poväčšine viac, ako by malo byť, keďže sestier je nedostatok a vedúce sestry nevedia zabezpečiť rozpis služieb tak, aby nevznikali nadčasy. Často sa nestíhajú normálne najesť či napiť, z práce prichádzajú k vlastným rodinám po zotmení, unavené a neraz sa samy cítia nepríjemne (až previnilo), že neposkytli pacientom to, čo by chceli, lebo tam, kde mali byť tri, bola sama.
Takže áno, toto nie je problém len na Slovensku. Sestry po celom svete cítia, že ich je nedostatok, zarobia menej ako iné profesie, ktoré ani nezodpovedajú za zdravie a bezpečnosť pacientov, cítia sa spoločensky nedocenené (aj napriek tomu, že profesia sestry je vnímaná verejnosťou veľmi pozitívne a často je na prvých priečkach v hodnotení profesií). Aké by to bolo bez sestier? Uvedomme si, že ony sú na druhej strane zvončeka, ony nás v noci sledujú, či sme v poriadku, ony sú tie, ktoré v mnohých situáciách obhajujú práva pacienta. Robia to často v tichosti, nenápadne, diskrétne.
2. Opakovane v médiách a na sociálnych sieťach upozorňujete na to, že Slovensko a slovenskí pacienti prichádzajú o zdravotné sestry. Žiaľ, aj pre viaceré úmrtia, ktoré súvisia s pandémiou; ale tvrdíte, že je to spojené aj s dlhodobým odchodom týchto pracovníkov zo zdravotníckeho sektora. Aká je teda situácia? Koľko máme zdravotných sestier?
Lukáš Kober: Nedostatok a starnutie pracovnej sily je dlhodobo neriešený problém, s ktorým sa konečne musíme seriózne zaoberať. Pandémia tento stav iba prehlbuje, pretože súvisiace riziká, akými je nakazenie, pri výkone povolania či enormnom preťažení a vyčerpaní iba urýchľujú odchod sestier z povolania.
Podľa aktuálnych údajov z registra sestier a pôrodných asistentiek sme za rok 2020 zrušili 911 registrácií, 973 registrácií sme pozastavili (materské dovolenky, dlhodobé PN). Zaregistrovali sme spolu 359 absolventov. V roku 2021 nám k dátumu 2. 6. 2021 odišlo 674 sestier a pôrodných asistentiek, 456 sestier a PA si registráciu pozastavilo. Naopak, zaregistrovali sme iba 40 absolventov v povolaní sestra a 6 absolventov v pôrodnej asistencii.
3. Je to málo? Viete to porovnať s inými krajinami, prípadne s nejakou normou?
Lukáš Kober: Zatiaľ čo v krajinách EÚ je priemer počtu sestier na 1 000 obyvateľov 8,4, na Slovensku je to 5,7 sestry na 1 000 obyvateľov. Ak by sme chceli dosiahnuť priemer počtu sestier EÚ, potrebovali by sme tu mať 46 000 sestier. Bohužiaľ, reálne máme na Slovensku 31 309 sestier (údaj NCZI 2019). Chýba nám 14 000 sestier.
Takže áno, sestier máme veľmi málo. Horšie sú na tom z krajín EÚ len Bulharsko (4,4), Litva (4,4) a Poľsko (5,1).
4. Prečo prichádzame o zdravotné sestry?
Lukáš Kober: Ide o dlhodobý problém. Pandémia len rozhodnutie sestier odísť z profesie urýchlila. Sestry nám odchádzajú za lepšími pracovnými podmienkami a mzdami do zahraničia od vstupu SR do EÚ. Okrem toho u nás nefunguje manažment ľudských zdrojov, sestry sa stretávajú s mobbingom a bossingom, chýbajú nám kvalitní manažéri. Samozrejme, neexistujúce ošetrovateľské tímy, kde má každý jasnú zodpovednosť za vlastnú prácu a kde sa nestáva, aby nám kvalifikovaná sestra doslova utierala dlážku či realizovala základnú starostlivosť, ktorá má byť v rukách zdravotníckych asistentov.
Do pandémie náš systém zdravotníctva vstupoval s oklieštenou ošetrovateľskou pracovnou silou. Už vtedy nám chýbalo 20 % pracovníkov v ošetrovateľstve, teda mali sme nedostatok 12 000 sestier. To je zarážajúce číslo. Počas obdobia pandémie až do dnes nám odišli stovky sestier. Ďalšie stovky môžu odísť zo dňa na deň. Chceme upozorniť, že vo veku nad 60 rokov máme v registri takmer 5 290 sestier. Ide o sestry, ktoré môžu už teraz odísť z profesie, príp. využiť možnosť predčasných dôchodkov. V predpandemickom období by práve táto skupina uvažovala, že svoj odchod do dôchodku oddiali. Dnes to však neplatí. Aké sú dôsledky nedostatku sestier a ostatných zdravotníkov? O pacientov sa stará menej personálu, objem práce, ktorú vykonávajú, sa niekedy aj zdvojnásobuje, namiesto 15 pacientov má sestra na starosti 30. Predlžuje sa čakanie na ošetrenie, čo logicky prináša nespokojnosť, zhoršenie kvality starostlivosti o pacientov a zároveň prispieva k úmrtiam, ktorým by sa dalo zabrániť, robia sa chyby, sestry sú preťažené, vyčerpané, nemajú čas na regeneráciu, sú demotivované.
5. Čo treba zmeniť ako prvé, aby sa stav čo najrýchlejšie zastabilizoval?
Lukáš Kober: Riešenia nedostatku sestier sme predkladali opakovane ministrom zdravotníctva od roku 2016. Sestry musíme podporiť v ich práci. Pochopením potrieb zamestnanca, poskytnutím možnosti flexibilného pracovného času, ktorý zodpovedá potrebám sestier a pôrodných asistentiek pri plnení ich funkcií pri zabezpečení rodín a výchove detí. Podporiť ich profesionálny rozvoj a kariérny rast vrátane miezd, pretože ohodnotenie by malo kopírovať nielen vzdelanie a kompetencie, ale aj dĺžku praxe a získané skúsenosti v odbore. Vyhovujúce a bezpečné pracovné prostredie a dostatok pomôcok a materiálu by malo byť samozrejmosťou, žiaľ, nie je to tak vždy a všade. Rovnako za dôležité považujeme zabezpečiť zvýšenú ochranu pri práci, eliminovať vplyv stresu a vysokého pracovného zaťaženia, umožniť aj možnosť plánovania dôchodku – flexibilné poskytovanie dôchodkov, skorší odchod do dôchodku formou výsluhového dôchodku. V aktuálnej pandemickej situácii sme sa presvedčili o tom, že chýbala podpora zdravotníkov uznaním príplatkov, PN, či priznanie choroby z povolania pre chorobu COVID-19 pre tých, ktorí sa nakazili vírusom SARS-CoV-2 na pracoviskách, čo sa veľmi ťažko presadzovalo legislatívne. Takéto odškodné by malo byť priznané aj rodinám zdravotníkov, ktorí prišli pri výkone práce a nakazenia COVIDOM-19 o život – či k tomu došlo, nevieme, žiadne informácie o odškodňovaní nemáme.
6. Myslíte, že by situácii pomohlo, ak by zdravotné sestry a lekári dostávali výsluhový dôchodok, podobne ako policajti či vojaci? Túto myšlienku nedávno prinieslo Lekárske odborové združenie. Podľa prezentovaného prieskumu ju v prieskume podporilo 56 % opýtaných.
Lukáš Kober: Určite áno, my sme to opakovane navrhovali. Je to ďalší stabilizačný, ale aj motivačný faktor. Práca zdravotníckeho pracovníka je službou, ide o pomáhajúce profesie, ktoré, ako sme teraz zistili, sú nenahraditeľné na fungovanie spoločnosti. Nevidím dôvod, prečo by nemohli mať tieto výhody zdravotníci spolu s príslušníkmi ozbrojených síl či s policajtmi a pod.
7. Aký je priemerný vek, v ktorom odchádzajú zdravotné sestry do dôchodku? Je to klasický dôchodkový vek alebo pomáhajú pacientom ešte aj v dôchodkovom veku?
Lukáš Kober: Pred pandémiou ostávalo pracovať mnoho sestier aj v dôchodkovom veku, preto máme v registri ešte vysoké čísla sestier aj nad 65 rokov. Teraz sa však vplyvom pandémie situácia zmenila. Sestry odchádzajú do dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, alebo využívajú možnosť odchodu do predčasného dôchodku. Náš systém sa však nemôže spoliehať na sestry, ktoré dovŕšili dôchodkový vek. Potrebujeme generačnú obmenu. Je to prirodzený a nutný proces, ktorý sa však nedeje. Záujem mladých ľudí o štúdium ošetrovateľstva tu je. Ale až 55 % absolventov nenastúpi do slovenského systému zdravotníctva.
8. Pri mnohých profesiách sú známe rôzne ochorenia, ktoré týchto ľudí trápia zväčša v neskoršom veku. Má aj profesia zdravotnej sestry nejaké typické „zdravotné ťažkosti z povolania“?
Lukáš Kober: Výskumy a štatistiky potvrdzujú, že odborníci v ošetrovateľstve čelia niekoľkým stresovým faktorom, ako napríklad dlhý pracovný čas, práca v noci, často pre nedostatok sestier sú sestry nútené pracovať aj vtedy, ak samy trpia zdravotným problémom, ďalej sú to negatívne faktory súvisiace s utrpením či úmrtiami pacientov, alebo starostlivosť o pacientov v podmienkach, ktoré sú protikladné k životu; a zároveň je tu, samozrejme, aj potreba poskytnúť starostlivosť a zabezpečenie pre vlastnú rodinu. Ošetrovateľskí odborníci sa zaoberajú zložitými situáciami, v ktorých neraz potrebujú prijať správne rozhodnutia, ktoré majú vplyv na životy ľudí. Schopnosť zdravotníckych pracovníkov bezchybne, adekvátne a včas reagovať na požiadavky vyplývajúce z každodennej starostlivosti o zdravie súvisí tiež so zdravotným stavom týchto odborníkov. Medzi najčastejšie zdravotné komplikácie súvisiace s výkonom povolania sestry patria problémy s pohybovým aparátom, bolesti chrbtice, časté úrazy v súvislosti s ochoreniami pohybového aparátu. Práve ochorenia pohybového aparátu patria medzi najčastejšie zdravotné problémy sestier. Nasledujú ochorenia respiračného systému, tráviaceho traktu, endokrinného alebo metabolického systému. Samozrejme, existujú aj ďalšie známe ochorenia ako duodendálna gastritída, hypertenzia a onkologické ochorenia. Aktuálne prieskumy zo sveta, ale aj u nás, hovoria o dramatickom náraste posttraumatickej stresovej poruchy, ťažkej depresie alebo úzkosti u zdravotníckych pracovníkov v súvislosti s pandémiou. Podľa prieskumu psychológov autorského kolektívu Kucbel, M. a kol. 2021 už po prvej (slabšej vlne) pandémie bol identifikovaný u sestier stredný stupeň depresie a úzkosti. Vyskytovali sa najmä depresívne, úzkostné symptómy či akútna stresová reakcia. V druhej vlne bol nárast napr. depresívnych symptómov výrazný, a to z hodnoty 20 % na 45 %. Išlo hlavne o sestry, ktoré boli v priamej starostlivosti v tzv. červených zónach. Tieto príznaky vykazovali respondenti, ktorí boli v kontakte s covidovými pozitívnymi pacientmi, a to v alarmujúcich 70 – 80 %, čo je enormné číslo. Vo Veľkej Británii je to 45 %. Preto sa nemusíme čudovať, že nám zo systému tohto roku odíde omnoho viac sestier ako v roku 2020.
Za rozhovor ďakujeme:
PhDr. Lukáš Kober, PhD., MPH, riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek
Redakcia
Foto: Archív PhDr. Lukáš Kober, PhD., MPH
About Author
