Myši, ktoré dostávali potravu len raz denne, žijú dlhšie
Myši, ktoré v rámci vedeckej štúdie dostávali potravu len raz denne, žili dlhšie ako myši, ktoré skonzumovali rovnaký počet kalórií rozložených do viacerých kŕmení. Výsledky štúdie zverejnil vedecký časopis Nature Metabolism a informovala o nej aj agentúra AFP.
Už viac než sto rokov je známe, že obmedzenie kalórií predlžuje život hlodavcov, uviedol vedúci štúdie Dudley Lamming z americkej Wisconsinskej univerzity. Bádatelia v predchádzajúcich štúdiách však myšiam podávali potravu spravidla len raz denne. Lammingov tím sa preto rozhodol tentoraz zamerať na čas medzi kŕmeniami. Zistil, že množstvo kalórií nie je jediným faktorom, ktorý vplýva na dĺžku života myší.
Vedci zriadili kontrolnú skupinu myší, ktoré mali neobmedzený prístup k potrave. Dvom ďalším skupinám obmedzili kalórie o 30 percent. Jedna z nich mala celodenný prístup k nízkokalorickej potrave, druhá dostala každý deň o 30 percent menej normálnej potravy ako kontrolná skupina, avšak vždy po 21-hodinovom pôste.
Dlhší život
Vedci zistili, že myši, ktoré 21 hodín hladovali, sa dožili v priemere o pol roka viac ako tie v kontrolnej skupine. Myši konzumujúce nízkokalorickú potravu dokonca žili o niečo kratšie ako kontrolná skupina, aj keď prijali menej kalórií. Poslednú skupinu myší vedci nechali konzumovať podobné množstvo potravy ako u kontrolnej skupiny, avšak tiež po dlhom hladovaní. Priemernú dĺžku života týchto myší vedci neskúmali. Ukázali sa však u nich rovnaké pozitívne zdravotné účinky ako u hlodavcov, ktoré po 21-hodinovom pôste dostali o 30 percent menej kalorickú potravu.
„(Obe skupiny) boli schopné lepšie regulovať hladinu cukru v krvi a lepšie prispôsobiť svoj metabolizmus rôznym podmienkam v priebehu dňa,“ priblížil Lamming.
Myši konzumujúce nízkokalorickú potravu počas celého dňa naopak nevykazovali pozitívne zdravotné účinky, ako napríklad lepšiu úroveň cukru v krvi, dlhší život či vitalitu aj vo vysokom veku. Ako však zdôraznil Lamming, zatiaľ čo krátkodobé štúdie na ľuďoch naznačujú, že stravovanie sa iba v štvor- až osemhodinových intervaloch „zrejme prináša určité výhody“, dlhodobé účinky tejto praxe ostávajú neznáme.
Lamming tiež pripomína, že rôzni ľudia môžu na takýto spôsob stravovania reagovať rozlične. Ľudia, ktorí už obmedzujú svoj denný príjem kalórií o 20 či 30 percent, by mohli zvážiť, či nebudú jesť vo väčších časových intervaloch.
„Ak sa naše zistenia vzťahujú aj na ľudí, možno prichádzajú o niektoré výhody nižšieho prísunu kalórií tým, že jedia počas celého dňa,“ uzavrel Lamming.
zdroj: TASR, AFP
Foto: ilustračné, Envato Elements
About Author
