ŠÚKL evidoval do konca februára 1612 hlásení podozrení na nežiaduce účinky vakcín proti COVID-19
Foto: ilustračné, Envato Elements
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) evidoval do konca februára 1612 hlásení podozrení na nežiaduce účinky vakcín proti ochoreniu COVID-19, z toho 23 hlásení bolo zaslaných do európskej databázy. Doposiaľ 44 hlásení vyhodnotili ako závažné. TASR o tom v stredu informovala hovorkyňa štátneho ústavu Magdaléna Jurkemíková.
Vakcíny Comirnaty od konzorcia Pfizer a BioNTech sa týka 1007 hlásení, vakcíny COVID-19 Vaccine od spoločnosti AstraZeneca sa týka 578 hlásení a vakcíny COVID-19 Vaccine od spoločnosti Moderna sa týka 22 hlásení. V prípade piatich nebol typ vakcíny špecifikovaný a tento údaj bol dožiadaný. V prípade vakcíny Comirnaty zaevidoval štátny ústav vo februári 555 hlásení.
Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie
V prípade vakcíny Comirnaty išlo zväčša o lokálne reakcie v mieste aplikácie vakcíny, ako bolestivosť, opuch a začervenanie. Regionálne, ako opuch a bolesť lymfatických uzlín v podpazuší, a celkové reakcie, ako zvýšenie telesnej teploty, zimnica. Tiež bolesť hlavy, svalov, kĺbov, únava a celková slabosť.
ŠÚKL zaevidoval v súvislosti s očkovaním po COVID-19 Vaccineod spoločnosti AstraZeneca hlásené nežiaduce reakcie ako horúčka, triaška, bolesť hlavy a celého tela, únava, ktoré väčšina odosielateľov popisovala ako príznaky podobné chrípke. Hlásené boli aj gastrointestinálne ťažkosti, ako sú nauzea, vracanie a hnačka.
V prípade vakcíny COVID-19 Vaccine od Moderny boli nahlásené nežiaduce reakcie rozložené rovnomerne medzi lokálne, regionálne a celkové reakcie.
Štátny ústav zaevidoval aj 23 podozrení na závažné nežiaduce účinky. Krátkodobá strata vedomia, paréza tvárového nervu, trombóza a pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi. „Vo väčšine prípadov reakcie odzneli spontánne a nevyžadovali si lekárske ošetrenie, niektoré viedli k hospitalizácii a vyžadovali si lekársku intervenciu,“ zdôraznila hovorkyňa.
Ústav tvrdí, že počet prijatých hlásení na jednotlivé vakcíny nemôžeme použiť ako jediný ukazovateľ na vytvorenie si názoru o tom, ktorá vakcína je bezpečná viac alebo menej. Všetky tri vakcíny spĺňajú prísne nároky na bezpečnosť a ani prijaté podozrenia na nežiaduce účinky ich bezpečnosť nespochybňujú.
Množstvo hlásení závisí od počtu dostupných vakcín a následne zaočkovaných osôb jednotlivými vakcínami. Tiež od dĺžky obdobia používania jednotlivých vakcín a subjektivity odosielateľa hlásenia. Niektorí zaočkovaní podľa ŠÚKL pristupujú k vzniknutým reakciám zodpovednejšie a hlásia vyššie percento nežiaducich účinkov na rozdiel od takých, ktorí miernejšie reakcie považujú za bežné a očakávané a nenahlásia ich.
Výskyt nežiaducich účinkov takisto súvisí s celkovým zdravotným stavom pacienta, vekom a tým, či ide o podanie prvej alebo druhej dávky. Je preto nesprávne považovať vakcínu s vyšším počtom hlásení za menej bezpečnú. „V posledných týždňoch venujeme zvýšenú pozornosť hláseniam v súvislosti s očkovaním vakcínou od spoločnosti AstraZeneca, ktorá si vo viacerých prípadoch vyžadovala pokojový režim, prípadne prerušenie pracovnej činnosti. V nadväznosti na danú skutočnosť je vhodné po akomkoľvek očkovaní obmedziť fyzickú aktivitu,“ uzavrela Jurkemíková.
Zdroj: TASR
Foto: ilustračné, Envato Elements
About Author
