Reklama

Prisatého kliešťa odstráňte čo najskôr 

Prisatého kliešťa odstráňte čo najskôr 

Vírus kliešťovej encefalitídy prenášajú približne dve percentá kliešťov. Proti tomuto vírusu nemá telo protilátky, preto môže človek vážne ochorieť. Prisatého kliešťa odstráňte čo najskôr.

Úrad verejného zdravotníctva pripomína, ako postupovať.

„Miesto prisatia najskôr dezinfikujte, potom kliešťa rovno vytiahnite pinzetou tak, aby ste ho nerozmliaždili a nedostali sa do styku s obsahom jeho čriev, a potom miesto prisatia opäť dezinfikujte,“ spresnil RÚVZ. 

RÚVZ pripomína, že kliešte prenášajú rôzne ochorenia, najčastejšie ide o lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu. Kliešťová encefalitída je akútne horúčkovité ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Inkubačný čas s typickým dvojfázovým priebehom trvá najčastejšie sedem až 14 dní.

Ak sa v krátkom čase na to objavia príznaky podobné chrípke alebo miesto po vytiahnutí ostalo začervenané, treba sa obrátiť na svojho lekára.

Príznaky kliešťovej encefalitídy

Počiatočnými prejavmi ochorenia sú malátnosť, bolesti svalovkĺbov, bolesť hlavy, zvýšená teplota, ktoré často pripomínajú chrípku. Po niekoľkých dňoch zdanlivého pokoja sa môžu objaviť ďalšie, oveľa závažnejšie klinické príznaky. Vírus najčastejšie napadá mozog a mozgové blany, dochádza k ich zápalu.

Je to najčastejšie hlásené infekčné vírusové ochorenie nervového systému na Slovensku, ktorého spúšťačmi sú infikované kliešte.

„Kliešťová encefalitída sa môže preniesť aj alimentárnou cestou kozím, kravským či ovčím mliekom, ktoré nebolo dostatočne tepelne upravené. Ochorenie sa však neprenáša z človeka na človeka,“ vysvetlil RÚVZ.

Kliešťovej encefalitíde sa dá predchádzať očkovaním. Kliešťom sa dá vyhnúť aj používaním repelentov aplikovaných na telo a oblečením – nosením dlhých rukávov a nohavíc či vyhýbaním sa hustej vegetácii v prírode.

Na Slovensku je známych 33 oblastí, kde sa kliešte vyskytujú, pričom najznámejšie prírodné ohniská sú v okresoch Nitra, Komárno, Bratislava a Rožňava.

Kliešte sa zachytávajú sa na trávach a koncoch listov prízemných rastlín, kríkov a potom sa prichytia na telo alebo na odev. „Odtiaľ sa nebadane rozlezú do zákolenných jamôk, medzi stehná, pod prsníky alebo do podpazušných jamôk,“ dodal RÚVZ Bratislava.

Redakcia

Zdroje: RÚVZSR, TS VšZP

Foto: Envato Elements

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Copyright 2022 © epoc pro, s.r.o.

Prihlásiť sa ku odberu noviniek

Pripojte sa k nášmu zoznamu adresátov a dostávajte každý týždeň výber najzaujímavejších správ zo sveta Ortopedického magazínu.

Úspešne ste sa prihlásili k odberu.

Share This