Ortopedické zranenia a ich psychologické následky u človeka
Psychické a fyzické zdravie spolu veľmi úzko súvisia. Ak sme v psychickej pohode, vplýva to aj na našu telesnú schránku a naopak, ak sa cítime v dobrej fyzickej kondícii, prosperujeme aj mentálne. Aké dlhodobé psychologické účinky majú traumatické ortopedické zranenia na človeka?
Psychologické faktory a následky zranení
Muskuloskeletálne zranenia (zranenia pohybového aparátu) sú častokrát nepredvídanými udalosťami, ktoré v okamžiku zmenia život človeka. Medzi tieto vážne poranenia patria napríklad mnohopočetné zlomeniny a amputácie.
Fyzická rehabilitácia sa tradične zameriava na riešenie funkčných deficitov po traumatickom poranení, pritom však na povrch vypláva množstvo psychologických faktorov, ktoré môžu dramaticky ovplyvniť akútne a dlhodobé zotavenie pacienta.
Pacienti, ktorí prežili takýto typ zranenia, bežne trpia:
- postraumatickým stresovým syndrómom,
- depresiou,
- úzkosťami.
Viac ako 50 % pacientov, ktorí utrpeli zranenie pohybového aparátu, zažíva psychické ťažkosti. Tie môžu pretrvávať aj desaťročia po liečbe fyzického zranenia. Kľúčovými sú včasná identifikácia pacientov a hľadanie možností, ktoré pomáhajú ľuďom s traumou orientovať sa v krátkodobom i dlhodobom horizonte uzdravenia.
Prepojenie zranení a psychiky pacientov
Poranenia pohybového aparátu často vedú k chronickým bolestiam a dlhodobému postihnutiu. Z nedávneho článku, ktorý publikoval americký ortopéd Dr. Matthew Ciminero v Journal of the American Academy of Orthopedic Surgeons (JAAOS), vyplýva, že:
- medzi pacientami, ktorí utrpeli ťažké poranenie dolných končatín, trpela takmer polovica rôznymi psychologickými stavmi po troch mesiacoch od zranenia,
- 42 % z nich trpelo psychologickými stavmi po dvoch rokoch od zranenia,
- na začiatku liečby iba 12 % pacientov uviedlo, že využili akékoľvek služby súvisiace s duševným zdravím,
- do 24 mesiacov sa tento počet zvýšil iba na 22 %,
Štúdia tiež ukázala, že vo veku 50 rokov utrpí 53,2 % žien a 20,7 % mužov určitú formu zlomenín. Psychologické faktory sa môžu prejaviť čoskoro po zranení, ale aj mnoho mesiacov po ňom, a to aj po niekoľkonásobnej lekárskej kontrole.
Depresie, fóbie a traumy
Z rovnakej štúdie vyplynula až 32,6 % prevalencia depresie po akútnom ortopedickom zranení. Výsledky tiež ukázali 38 % nárast úzkostných porúch pri rôznych fóbiách súvisiacich s týmito zraneniami.
U pacientov s príznakmi stredne ťažkej a ťažkej depresie po 12 týždňoch od prepustenia z nemocnice došlo k zvýšeniu neočakávaných nežiaducich udalostí, ktoré si dokonca vyžadovali readmisiu (opätovné prijatie). Čo sa týka posttraumatického stresového syndrómu, ten sa objavoval niekde v rozmedzí 20 % – 51 % u pacientov po zranení pohybového aparátu.
Z prieskumu, ktorý vyplnilo 350 ortopedických chirurgov vyplynulo, že 60 % z nich s veľkou pravdepodobnosťou pošle svojich pacientov liečiť sa na psychologické problémy súvisiace s ich zranením. Psychologické potiaže pritom u pacientov spozoruje až 90 % z nich. Prečo viac ortopédov neposiela svojich pacientov na psychologickú liečbu?
V odôvodneniach ortopedických chirurgov sa opakuje nedostatok času, stigmy spojené s duševnými chorobami a neistota, ako to pacientom oznámiť. Lepšia výučba chirurgov o dostupných zdrojoch psychologickej liečby by určite zvýšila dôveru a kompetencie pri zvládaní psychického zdravia svojich pacientov.
Ako zlepšiť duševné a fyzické zdravie pacientov?
Medzi overené spôsoby krátkodobého (akútneho) uzdravenia sa patrí napríklad:
- holistický prístup (nazeranie na problém ako celok),
- pastorácia (duchovný prístup),
- práca so základnými zručnosťami pacientov,
- testy všímavosti,
- návšteva vrstovníka/kamaráta,
- rôzne vzdelávacie aktivity.
Dlhodobé fyzické a duševné zdravie sa dá zlepšiť účasťou na rôznych stretnutiach s ľuďmi s podobnými zraneniami a skúsenosťami, návštevou podporných skupín a terapeutických stretnutí.
Redakcia
Zdroje:
Foto: Envato Elements
About Author
