Najsmrteľnejšie vírusy, ktoré trápili ľudskú populáciu (diel II.)
Grafické znázornenie vírusu chrípky. Foto: Envato Elements
Slová vírus a pandémia skloňujeme za posledné mesiace viac, ako kedykoľvek predtým. Covid-19, alebo ako mu hovoríme „nový koronavírus“, nás straší, obmedzuje a berie nám blízkych takmer po celom svete. Iba málo krajín dokázalo nastaviť systém ochrany tak, aby skutočne minimalizovali straty na životoch. Toto však nie je prvýkrát, čo sa musí ľudstvo brániť pred smrtiacim vírusom. V histórii sa naši predkovia stretávali s rôznymi vírusmi, proti ktorým nepoznali obranu a nedisponovali informáciami, ktoré majú odborníci dnes. Poznáte týchto päť smrteľných vírusov?
Chrípka
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zomrie pri každej chrípkovej epidémii až 500 000 ľudí na celom svete. Štúdie, ktoré v USA realizovalo CDC, ukázali, že počas každej chrípkovej sezóny ochorie asi 8 % obyvateľov USA.
Podstatne nebezpečnejšie sú výskyty nových kmeňov chrípky, spôsobujúcich pandémie.
Najznámejšia a zároveň historicky najsmrteľnejšia bola pandémia španielskej chrípky. Prepukla v roku 1918 a postihla až 40 % svetovej populácie. Podľa odhadov podľahlo španielskej chrípke vyše 50 miliónov ľudí.
Horúčka Dengue
Vírusové ochorenie nazývané horúčka Dengue sa prvýkrát objavilo v 50. rokoch na Filipínach a v Thajsku. Odvtedy si našlo cestu do ďalších tropických a subtropických oblastí sveta. Podľa Úradu verejného zdravotníctva sa vyskytuje prevažne v Amerike, Afrike, Ázii a vo vybraných oblastiach Karibiku a Pacifiku. Až 40 % populácie dnes žije v oblasti s výskytom horúčky Dengue. Podľa WHO ochorie na Dengue ročne 50 až 100 miliónov ľudí. Úmrtnosť dosahuje až 30 percent (zo 100 chorých 30 úmrtí).
Nositeľom vírusu je komár rodu Aedes. Na prenos treba, aby komár človeka uhryzol. Inkubačný čas po poštipnutí je tri až trinásť dní. Príznaky ochorenia sú podobné chrípke. U detí do 10 rokov môže dôjsť k hemoragickej forme s vnútorným a vonkajším krvácaním.
Imunita po ochorení je celoživotná. Úrad verejného zdravotníctva na svojej stránke upozorňuje, že vzhľadom na to, že pri tejto infekcii neexistuje špecifická profylaxia, treba, aby sa osoby cestujúce do oblastí výskytu chránili pred poštípaním komármi. Je dôležité prispôsobiť tomu oblečenie aj vybavenie (dlhé rukávy a dlhé nohavice, repelenty, moskytiéry, insekticídy).
Rotavírus
Rotavírus spôsobuje u dojčiat a malých detí závažné hnačkové ochorenie. Príznaky sa väčšinou objavia dva dni po nakazení sa vírusom. Vracanie a hnačky môžu trvať až 8 dní. Deti môžu mať boľavé, nafúknuté bruško. Ďalšími príznakmi môžu byť strata chuti do jedla a dehydratácia. Tá môže byť mimoriadne nebezpečná u novorodencov a malých detí.
Ako poznáte dehydratáciu u malého dieťaťa?
– znížené močenie
– sucho v ústach
– plač s malými alebo žiadnymi slzami
– neobvyklá ospalosť alebo rozrušenosť
Podľa WHO zomrelo v roku 2008 na rotavírusovú infekciu 453 000 detí mladších ako päť rokov. Od začiatku očkovacej kampane úrady evidujú celosvetový pokles aj úmrtnosť na toto infekčné ochorenie. Očkovanie sa aplikuje v prvých šiestich mesiacoch života dieťaťa.
SARS-CoV-2
Pochádza z rovnakej skupiny vírusov ako SARS-CoV. Známy je ako koronavírus. Iba málo krajín dnes nemusí bojovať s týmto vírusom. Naopak, väčšina sveta hľadá ideálne riešenie na očkovaciu politiku populácie a nastavenie najúčinnejších pravidiel na spomalenie šírenia vírusu medzi obyvateľstvom.
Prvé poznatky o víruse sú z čínskeho mesta Wuhan. A aj po viac ako roku od prvých dohadov, zdá sa, že hypotézy o netopierovi ‒ ako pôvodnom nositeľovi infekcie, sú pravdivé. V marci 2021 túto teóriu označila WHO za pravdepodobnú.
MERS-CoV
Ide o vírusové ochorenie, ktoré postihuje respiračný systém. V roku 2012 sa objavilo ohnisko v Saudskej Arábii. Neskôr v roku 2015 v Južnej Kórei. MERS patrí do rovnakej skupiny ako SARS-Cov a SARS-CoV-2. Je pravdepodobné, že pochádza tiež od netopierov. Zrejme od netopierov sa nakazili ťavy a tie vírusom infikovali človeka.
Príznaky sú horúčka, dýchavičnosť, kašeľ. Často infikovanú osobu postihne ťažký zápal pľúc. Úmrtnosť je mimoriadne vysoká ‒ 30 až 40 percent.
redakcia
Zdroje:
https://www.cdc.gov/flu/about/keyfacts.htm
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)
Foto: Envato Elements
Prečítajte si aj 1. diel o inej pätici smrteľných vírusov
About Author
