Počet úmrtí detí v roku 2020 klesol, napriek COVID-19
Dostupné databázy ukazujú, že COVID-19 nezmenil pozitívny trend v úmrtnosti detí, ktorých počet sa darí celosvetovo každým rokom znižovať. Tento výsledok platí aj pre Slovensko. A to aj napriek tomu, že celková úmrtnosť vo väčšine krajín postihnutých koronavírusom stúpla, okrem výnimiek ako boli Austrália či Nový Zéland, ktorým sa podarilo včasným zavedením účinných opatrení predísť vysokému počtu nakazených obyvateľov.
Údaje z medzinárodnej databázy výskumného projektu sledujúceho štatistiky ľudskej úmrtnosti v 38 krajinách (The Human Mortality Database), naznačujú, že napriek epidémie koronavírusu sa naďalej darí znižovať počet úmrtí detí. A práve COVID-19 a nariadenia, ktoré vlády zaviedli, mohli podľa zúčastnených pediatrov a odborníkov na verejné zdravie sčasti pozitívne prispieť k tomu, že sa deti vyhýbali iným smrteľným chorobám a úrazom.
Jedným dychom však skupina expertov poukazuje na negatíva, ktoré život v lockdowne priniesol. Nižšia miera očkovania detí, znížená neustála starostlivosť o ich zdravie môžu, naopak, v budúcnosti štatistiku úmrtnosti tých najmladších viesť neželaným smerom.
Ministerstvo zdravotníctva SR už začiatkom roka upozorňovalo, že nemocnice nad rámec nových povinností a úloh, ktoré realizujú v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu, až v príliš veľkej a takmer neudržateľnej miere suplujú i primárny zdravotný sektor. Žilinská fakultná nemocnica dokonca vyzvala lekárov, aby sa vrátili do ambulancií. Mnohí z ich pacientov sa nemohli dostať na vyšetrenie, dokonca ani dovolať do ambulancie svojho lekára. Neboli ošetrení, liečení a do nemocnice prišli v zanedbanom zdravotnom stave.
Štatistika úmrtí detí na Slovensku (úmrtie do 4 rokov života)
Rok 2020: 314
Rok 2019: 320
Rok 2018: 344
Rok 2017: 321
Rok 2016: 351
Podľa Zdravotného profilu krajiny 2019, vypracovaného OECD a Európskym strediskom pre sledovanie zdravotných systémov a politík v spolupráci s Európskou komisiou, vysoká miera úmrtnosti detí na Slovensku súvisí s nadmernou úmrtnosťou u obyvateľstva rómskej menšiny, v ktorej je tento ukazovateľ viac ako dvojnásobný v porovnaní s celoštátnym priemerom, a takmer štvornásobný v porovnaní s priemerom EÚ.
Marginalizované komunity čelia zásadnému sociálnemu vylúčeniu vo väčšine aspektov každodenného života a ich zdravotný stav je oveľa horší než stav zvyšku obyvateľstva. V priemere má rómske obyvateľstvo na Slovensku kratšiu strednú dĺžku života pri narodení v porovnaní s celkovým obyvateľstvom: o desať rokov u mužov a o sedem rokov u žien.
Podľa svetovej organizácie UNICEF (Detský fond Spojených národov) klesla úmrtnosť detí (do 5 rokov) od roku 1990 takmer o polovicu. Štúdia realizovaná Unicefom predpokladá, že je to zásluhou zavedených politických krokov jednotlivých krajín a prístupom občianskej spoločnosti a privátneho sektora. Odhaduje, že za posledných 21 rokov sa zmenou prístupu podarilo zachrániť 90 miliónov detských životov.
COVID-19 ako príčina zvýšeného počtu úmrtí slovenských seniorov
Už v polovici januára Štatistický úrad Slovenskej republiky informoval o viditeľnom náraste zomretých. V roku 2020 ich počet výrazne prekonal päťročný priemer, najmä v októbri a novembri. Takmer celý prírastok sa prejavil u seniorov vo veku nad 65 rokov.
Vyšší počet zomretých sa prejavil veľmi mierne od augusta, ale výraznejšie v jesenných mesiacoch, október a november. V súhrne od začiatku roka do konca novembra zomrelo v SR 51 276 osôb, čo je o 1 600 až 3 900 osôb viac ako v posledných piatich predošlých rokoch za rovnaké obdobie.
V priebehu novembra 2020 zomrelo na Slovensku podľa predbežných údajov spolu 5 842 osôb, čo je o takmer 36 % viac ako bol počet zomretých v priemere za jedenásty mesiac predošlých päť rokov (roky 2015 až 2019). Rovnako počas októbra zomrelo na Slovensku 5 277 osôb, čo bolo o 20 % viac ako priemer októbrových dát za predošlých päť rokov.
Žijeme dlhšie
V roku 2009 bol priemerný vek úmrtia Slovákov žijúcich v mestách u mužov 67 rokov a u žien 75,4 rokov. Z dlhodobého hľadiska vidieť, že priemerný vek, ktorého sa dožívame, sa predlžuje. V roku 2019 bol priemerný vek, v ktorom umierali muži 70 rokov a 77,4 rokov u žien, žijúcich v meste. Podľa Štatistického úradu SR žijú ženy na vidieku o niečo dlhšie ako tie v meste. U mužov je to však naopak. Na vidieku sa muži dožívali v roku 2019 priemerne 68,78 rokov.
Redakcia, Zdroj: The Human Mortality Database, Štatisticky úrad SR, UNICEF
Foto: Envato Elements
About Author
