Dlh v zdravotníctve stúpol o takmer 67 miliónov eur. Dosiahol úroveň 666,63 milióna eur
Dlh v zdravotníctve na konci minulého roka dosiahol 666,63 milióna eur. Najväčšie dlhy majú štátne univerzitné a fakultné nemocnice, a to 605,54 milióna eur. Vyplýva to z informácie Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorú plánuje predstaviť vláde na jej stredajšom (5. 5.) zasadnutí.
„Záväzky po lehote splatnosti v roku 2020 rástli priemerným mesačným tempom 5,29 milióna eur, v roku 2019 to bol priemerný mesačný pokles o 10,55 milióna eur, čo však bolo výsledkom realizácie oddlžovania zdravotníckych zariadení,“ píše sa v materiáli.
Záväzky po lehote splatnosti 13 fakultných a univerzitných nemocníc tvoria 89 percent z celkovej hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v celom sektore zdravotníctva. Za hlavné dôvody neustáleho rastu zadlženosti zdravotníckych zariadení možno podľa rezortu zdravotníctva považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach.
Dlh v zdravotníctve stúpol o takmer 67 miliónov eur
Najväčšie dlhy majú naďalej voči Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam. Nasledujú záväzky voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu. Nemocnice dlžia ďalšie peniaze aj za energie či služby, tiež iným zdravotníckym zariadeniam alebo Národnej transfúznej službe SR. So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (21,43 milióna eur), ako aj tie, ktoré sú delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (39,31 milióna eur). Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti vlani záväzky po lehote splatnosti nevykázali.
Zdravotné poisťovne v minulom roku vykázali mierny nárast záväzkov po lehote splatnosti vo výške 350.000 eur. Povinnosť informovať o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva vznikla na základe uznesenia vlády SR, ktorá o tom rozhodla v roku 2012.
Koncom roka 2019 Európska komisia konštatovala, že výdavky na zdravotníctvo na Slovensku sú oveľa nižšie než vo väčšine krajín EÚ. Dosahovali vtedy 6,7 % HDP v porovnaní s 9,8 % HDP v EÚ. Dá sa predpokladať, že pandémia koronavírusu znásobila výdavky na zdravotníctvo na celom svete. Otázkou je, či aspoň časť z týchto financií smerovala tam, kde ju bolo treba už pred pandémiou.
Redakcia, zdroj: tasr
Foto: Envato Elements
About Author
