Reklama

Ortopedický magazín logo
VITAJTE
Ortopedický magazín logo
Slider

Černobyľ a rakovina štítnej žľazy. Vedci skúmali osoby a ich deti z postihnutej oblasti

Černobyľ a rakovina štítnej žľazy

Odborný webový portál Science Daily zverejnil porovnanie dvoch štúdií. Obe sa zamerali na zdravotné následky ionizujúceho žiarenia, karcinogénu, ktorý sa uvoľnil v dôsledku havárie v Černobyle v roku 1986. Jedna zo štúdií nenašla žiadne dôkazy o tom, že by ožiarenie rodičov prinieslo genetické chyby, ktoré by sa objavili u ich detí. Ale druhá štúdia hovorí o genetických zmenách celých národov, u ktorých sa vyvinula rakovina štítnej žľazy. 

Černobyľská nehoda vystavila milióny ľudí na Ukrajine nebezpečným rádioaktívnym kontaminantom. A pred viac ako dvadsiatimi rokmi vizionári na Ukrajine založili prvú  tkanivovú banku. Pozorovali totiž narastajúci počet prípadov rakoviny štítnej žľazy. Pripisovali ich nehode v elektrárni, nevedeli to však v tom čase dokázať. Verili, že v budúcnosti nimi uchovaný materiál pomôže nájsť nové odpovede. Zrejme prišiel čas, ktorý mali na mysli. Nový výskum sledoval práve osoby z tohto regiónu a ich deti. Vedci využili metódu sekvenovania DNA tejto generácie. Potrebný materiál im poskytla aj spomínaná banka.

Na štúdii sa podieľali vedci z Národného onkologického ústavu (National Cancer Institute – NCI).

Štúdia č. 1

Prvá štúdia sa zamerala na dlhotrvajúcu otázku, či vystavenie žiareniu vedie ku genetickým zmenám, ktoré môžu prechádzať z rodiča na potomka. Naznačujú to totiž niektoré štúdie vykonané na zvieratách.

Pozorovaná skupina ľudí priamo z epicentra skazy

Vedecký tím vedený Dr. Chanockom mal k dispozícii kompletné genómy od 130 ľudí narodených v rokoch 1987 až 2002. A od 105 párov, rodičov týchto 130 detí.

Jeden alebo obaja z rodičov v roku 1986 pracovali pri odstraňovaní následkov katastrofy v Černobyle. Prípadne patrili medzi evakuované osoby, ktoré bývali v tesnej blízkosti miesta nehody.

U každého rodiča sa hodnotilo aj zdĺhavé vystavenie ionizujúcemu žiareniu. To mohlo byť v tom čase spôsobené konzumáciou kontaminovaného mlieka. Teda mlieka získaného od kráv, ktoré sa pásli na miestach kontaminovaných rádioaktívnym spadom. Tieto matky a otcovia zažili celý rad radiačných dávok.

Mutácie de novo

Vedci analyzovali genómy dospelých detí na zvýšenie konkrétneho typu dedičnej genetickej zmeny známej ako mutácie de novo. Sú to genetické zmeny, ktoré náhodne vznikajú v gametách človeka (spermie a vajíčka). Môžu sa prenášať na potomkov, ale u rodičov sa nemusia prejaviť.

Prvá štúdia nepreukázala nové de novo mutácie u detí rodičov, ktorí na Ukrajine podstúpili ožarovanie. Konkrétne sa takéto mutácie neprejavili u týchto detí. Tie sa narodili medzi 46 týždňom a 15 rokmi po nehode.

Počet de novo mutácií pozorovaných u týchto detí bol veľmi podobný ako u bežnej populácie s porovnateľnými charakteristikami. Výsledky a zistenia prvej štúdie naznačujú, že vystavenie účinkom ionizujúceho žiarenia z havárie malo minimálny, ak vôbec nejaký, vplyv na zdravie nasledujúcej generácie.

Štúdia č. 2 – Černobyľ a rakovina štítnej žľazy

Pri druhej štúdii sa vedci počas sekvenovania novej generácie zamerali na genetické zmeny a rakovinu štítnej žľazy.

Tie sa vyvinuli u 359 ľudí pochádzajúcich z bezprostrednej oblasti spomínanej elektrárne. Všetci boli vystavení ionizujúcemu žiareniu v detstve, alebo ešte v čase, keď boli v maternici matky.

Okrem toho pozorovali aj 81 neexponovaných osôb narodených viac ako deväť mesiacov po nehode.

Zvýšené riziko rakoviny štítnej žľazy bolo u týchto osôb jedným z najčastejších nepriaznivých účinkov nehody na ich zdravie.

Energia z ionizujúceho žiarenia porušuje chemické väzby v DNA. To podľa autorov vedie k množstvu rôznych druhov poškodenia. Vyšší výskyt poškodení pozorovali u detí exponovaných v mladšom veku.

Vedci pozorovali posun v distribúcii typov mutácií v génoch. Konkrétne v černobyľskej štúdii mali rakovinu štítnej žľazy predovšetkým ľudia, ktorí boli vystavení vyšším dávkam žiarenia v detstve. Podľa štúdie ide v tejto skupine o dôsledok génovej fúzie (keď sa zlomia obidve vlákna DNA a potom sa nesprávne kúsky spoja dohromady). Ale zmeny u osôb, ktoré neboli priamo vytavené žiareniu alebo boli vystavené iba nízkym úrovniam radiácie, boli pravdepodobne výsledkom bodových mutácií (zmeny jedného bázového páru v kľúčovej časti génu).

Výsledky naznačujú, že dvojvláknové zlomy DNA môžu byť skorou genetickou zmenou po vystavení žiareniu v prostredí, ktoré následne umožňuje rast rakoviny štítnej žľazy. Tieto informácie môžu znamenať posun v ďalšom výskume rakoviny vyvolanej žiarením.

Redakcia

zdroj:

https://www.cancer.gov

https://www.sciencedaily.com/releases/2021/04/210422150435.htm

Foto: Envato Elements

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Copyright 2021 © Factory 457 s.r.o.

Prihlásiť sa ku odberu noviniek

Pripojte sa k nášmu zoznamu adresátov a dostávajte každý týždeň výber najzaujímavejších správ zo sveta Ortopedického magazínu.

Úspešne ste sa prihlásili k odberu.

Share This