Ortopedický magazín logo

Reklama

Vedci pracujú na umelej inteligencii, ktorá detekuje ľudské emócie na krátku vzdialenosť

Vedci pracujú na umelej inteligencii, ktorá detekuje ľudské emócie na krátku vzdialenosť

Foto: Envato Elements

Pokročilý systém umelej inteligencie, na ktorom pracujú vedci z londýnskej univerzity Queen Mary, pracuje s pokrokovou neurónovou sieťou a rádiovými signálmi. Tie mu umožňujú rozpoznať emócie človeka. Štúdiu publikoval vedecký online žurnál PLOS ONE.

Pomocou rádiových vĺn sa vedcom podarilo zachytiť jemné zmeny srdcového rytmu a dýchania človeka. Získané informácie následne vyhodnocuje neurónová sieť, ktorej fungovanie je podobné ľudskému mozgu. Má rozpoznať, čo tieto zmeny znamenajú pre sledovaného jednotlivca.

V rámci štúdie vedci pozorovaným dobrovoľníkom púšťali videá. Tie v nich mali vyvolať emóciu. Hnev, radosť, smútok alebo rozkoš.

Kým jednotlivci sledovali prehrávané video, vedci vysielali neškodné rádiové signály. Smerovali na pozorovaného jedinca. Tvrdia, že tieto signály sú podobné signálom vysielaným radarom alebo Wi-Fi.

Následne študovali signály, ktoré sa odrazili späť. Podstatne sa líšili od pôvodných signálov. Odrazené signály mali byť modulované malými pohybmi tela jednotlivca vrátane dýchacích vzorcov a srdcového rytmu.

Na podporu týchto zistení boli účastníci pripojení k elektrokardiogramu, aby sa ubezpečili, že rádiové signály, ktoré zachytávali, boli presné.

Systém umelej inteligencie vraj presne klasifikuje emočné stavy účastníkov v 71 percentách skúmaného času.

Táto technológia môže mať rôzne využitie. Svojím spôsobom je podobná detektoru lži. Samozrejme, vyvoláva otázky týkajúce sa ochrany súkromia. Vedci sami navrhujú, že by systém umelej inteligencie mohli použiť na detekciu srdcovej frekvencie a dýchacieho rytmu podozrivého. Získali by tak presnú predikciu toho, či emócie podozrivého zodpovedajú tomu, čo hovorí svojim vyšetrovateľom. Podobne by sa dal systém aplikovať vo vojsku alebo v spravodajských zložkách.

Autori vidia v budúcnosti možné využitie napríklad pri monitorovaní inteligentných budov a dianí v nich. Vedeli by tak zrejme vyhodnotiť, ako sa cítia zamestnanci v kancelárii. Výskumný tím si uvedomuje, že budúce štúdie sa musia zamerať aj na otázky týkajúce sa etiky používania týchto systémov a spôsobu ich zodpovedného používania. 

Redakcia

Zdroje: PLOS ONE, ScienceDaily.com

Foto: ilustračné, Envato Elements

About Author

Prihlásiť sa ku odberu noviniek

Pripojte sa k nášmu zoznamu adresátov a dostávajte každý týždeň výber najzaujímavejších správ zo sveta Ortopedického magazínu.

Úspešne ste sa prihlásili k odberu.

Share This