Štyri otázky pre troch najväčších výrobcov individuálnych ortopedických pomôcok na Slovensku
Foto: ilustračné, Envato Elements
Individuálne ortopedické pomôcky sú určené tej skupine pacientov, ktorých zdravotný stav a diagnóza si vyžadujú nielen pomôcku na mieru, ale aj osobitný prístup ortopedického technika. Sú to pacienti po dopravných nehodách, športových úrazoch alebo s vrodenými či vývojovými chybami. Samostatnú časť pacientov tvoria seniori, prevažujú však detskí pacienti. Ortopedická pomôcka zohráva v ich liečbe dôležitú úlohu. Technici na Slovensku sa výrobe ortopedických pomôcok venujú už od čias Československa. Tým individuálnym aktuálne 28 spoločností, ktoré pokrývajú potreby pacientov na celom Slovensku. Trom najväčším výrobcom individuálnych ortopedických pomôcok sme položili štyri otázky.
Odpovedali nám:
Ing. Ľubomír Pištek zo spoločnosti PROTETIKA, a.s.
MVDr. Marián Jenčík z ORTOPROplus, spol. s r. o.
a Mgr. Róbert Wágner, MBA, zo spoločnosti NEOPROT, spol. s r. o.
1. Aký je najpálčivejší problém pre spoločnosti zhotovujúce ortopedicko-protetické pomôcky na Slovensku?
Ing. Ľubomír Pištek, (PROTETIKA, a.s.)
V súčasnom období ako najväčší problém vidíme dopady spojené s riešením covidovej krízy, predovšetkým z toho vyplývajúce obavy pacientov navštevovať poskytovateľov odbornej ambulantnej sféry, prípadne sú niektorí poskytovatelia z rôznych dôvodov uzatvorení. Obdobná situácia je aj u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v odboroch napr. rehabilitácia a ortopédia, dôvodom je naliehavá potreba riešiť celkovú covidovú situáciu.
MVDr. Marián Jenčík, (ORTOPROplus, spol. s r. o.)
Najpálčivejším problémom sú zlé zmluvné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a protetickými spoločnosťami, a to nielen v samotnom obsahu zmlúv, ale aj v konaní a prístupe zdravotných poisťovní.
To znamená, že zdravotné poisťovne by mali brať protetické spoločnosti ako rovnocenných partnerov, aj keď ide o najmenší segment v rámci slovenského zdravotníctva. Protetické spoločnosti totiž poskytujú svoje služby cestou zdravotných poisťovní skupine obyvateľstva s telesným a mentálnym postihnutím, ako aj všetkým občanom SR, ktorí aspoň raz za život potrebujú niektorú z protetických pomôcok.
Mgr. Róbert Wágner, MBA (NEOPROT, spol. s r. o.)
Najpálčivejším problémom v slovenskej ortopedickej technike je dnes nereálna výška úhrad za cenu práce, ktorá nepokrýva ani ekonomicky oprávnené náklady poskytovateľov. Týka sa to dvoch najväčších zdravotných poisťovní ‒ VšZP a Dôvera. Na rozdiel od zdravotnej poisťovne Union ich úhrady dlhodobo nedosahujú ani minimálnu hranicu cenového rozmedzia stanoveného znaleckým posudkom, ktorý si nechala vypracovať Slovenská komora ortopedických technikov renomovaným súdnym znalcom dr. h. c. prof. RNDr. Michalom Tkáčom, CSc. Navyše, určovanie výšky úhrad aritmetickým priemerom zo strany najväčšej poisťovne, ktoré nevychádza zo žiadnej kalkulácie skutočných nákladov, považujeme za nevhodné. Je totiž všeobecne známe, že priemer je možné použiť len vtedy, ak neexistuje veľký rozdiel v hodnotách medzi rôznymi časťami súboru. Inak by to bolo ako v nemocničnej izbe, kde jeden pacient zomrel a už chladne a druhý blúzni v horúčke, ale môžete sa utešovať, že ich priemerná teplota je normálna.
Okrem toho sú problémom aj navrhované zmluvné podmienky, ktoré jednostranne účelovo zvýhodňujú zdravotnú poisťovňu. Napríklad z nich vyplýva, že poskytovateľ má povinnosť vykazovať poskytnutú zdravotnú starostlivosť bez formálnych nedostatkov, pričom za každý jeden formálny nedostatok mu zdravotná poisťovňa môže uložiť sankciu vo výške 5 000 eur. Prax pritom jednoznačne ukazuje, že takého formálne nedostatky často vznikajú pre technické a softvérové chyby v službe eRecept na strane zdravotnej poisťovne, ktorá poskytovateľom poskytuje podklady k fakturácii. Čo z toho vyplýva? Poisťovňa by poskytovateľa mohla za každý jeden aj náhodný formálny nedostatok, akým je neúmyselný preklep alebo iná administratívna chyba, pokutovať neprimeranou sumou až 5 000 eur. No formálne nedostatky bežne vznikajú aj na strane zdravotnej poisťovne, ku ktorej by si však poskytovateľ takúto zmluvnú pokutu uplatniť nemohol. Priamym dosahom tohto zvláštneho prístupu k poskytovateľom nakoniec môže byť ekonomický úpadok a znemožnenie poskytovania starostlivosti pacientom.
2. Kam sa posunuli potreby pacienta za posledných desať rokov?
Ing. Ľubomír Pištek, (PROTETIKA, a.s.)
Nároky pacientov sú dnes podstatne vyššie ako u pacientov spred desiatich rokov. Vyplýva to predovšetkým z aktívnejšieho životného štýlu, z ich väčšej informovanosti a prehľadu poskytovania zdravotníckej starostlivosti nielen v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí. Pacienti si vyžadujú odobranie merných podkladov skenovaním (miesto sadrovania), použitie ľahkých, priedušných, jednoducho udržiavateľných materiálov, čo núti poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti zásadným spôsobom zmeniť materiálno-technologické vybavenie. Je nutné však podotknúť, že uvedené požiadavky sú v zahraničí bežným štandardom a nie je možné ich považovať za nadštandard.
MVDr. Marián Jenčík, (ORTOPROplus, spol. s r. o.)
Potreby pacienta sú podľa nás úzko prepojené s tým, čo im protetické spoločnosti mohli ponúknuť a čo im aj ponúkli za posledných nielen desiatich rokov. Ide o komplexné služby od odobratia mier pomocou skeneru cez vyhotovenie pomôcok formou NC fréz až po použitie špičkových komponentov do jednotlivých protetických pomôcok; t. z., že pacient sa už dnes neuspokojí s klasickým odobratím mier sadrovaním alebo vyhotovením sadrových odliatkov, ale chce zdravotnícke pomôcky vyrobené za použitia špičkových technológií vrátane použitia 3D tlačiarní.
Mgr. Róbert Wágner, MBA (NEOPROT, spol. s r. o.)
Dnes pacienti viac ako v minulosti vnímajú aj vizuálny vzhľad a estetickosť ortopedickej pomôcky. Navyše tiež viac vyhľadávajú poskytovateľov, ktorí používajú rôzne moderné technológie, ako napríklad skenery, pretože takýto proces odoberania mier je pre pacienta komfortnejší a z hľadiska výroby pomôcky aj presnejší.
3. Aké legislatívne zmeny by bolo treba urobiť pre prospech pacienta?
Ing. Ľubomír Pištek, (PROTETIKA, a.s.)
Predovšetkým legislatívne zjednotiť možnosti výdaja individuálnych ortopedicko-protetických pomôcok tak, aby boli pre pacienta ľahko dostupné, keď ich potrebuje (napr. odobranie, odskúšanie a odovzdanie ortopedicko-protetickej pomôcky v domácom prostredí, ak to typ pomôcky umožňuje) .
MVDr. Marián Jenčík, (ORTOPROplus, spol. s r. o.)
V prvom rade zjednodušiť a zrýchliť proces schvaľovania protetických pomôcok. Pokiaľ ide o zdravotné poisťovne zjednotiť možnosť odovzdávania protetických pomôcok aj na merných miestach. Keď je na mernom mieste možnosť odobrať miery a skúšať protetické pomôcky, nevidíme dôvod, aby tam protetické pomôcky nemohli byť aj odovzdané. Ušetrí to pacientom niekedy aj desiatky kilometrov za dochádzaním.
Mgr. Róbert Wágner, MBA (NEOPROT, spol. s r. o.)
Zoznam potrebných legislatívnych zmien by bol pomerne dlhý. Ministerstvo zdravotníctva síce v zmysle zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy zodpovedá za náležitú právnu úpravu vecí patriacich do jeho pôsobnosti a má tiež zákonnú povinnosť využívať poznatky stavovských a profesijných organizácií a zapájať ich najmä do práce na riešení otázok koncepčnej a legislatívnej povahy, ale už roky si z týchto povinností zjavne ťažkú hlavu nerobí. To, čo by pacientom pomohlo najviac, je zmena indikačných a preskripčných obmedzení pri ortopedických pomôckach na mieru. Tie sú viac ako desať rokov staré a mnohé materiály, komponenty a technológie, ktoré boli pred desaťročím ešte považované za nadštandard, sú dnes pre pacientov v iných európskych krajinách bežne používané ako štandardné.
4. Kam smeruje vývoj ortopedickej techniky a čo nás čaká v najbližších rokoch?
Ing. Ľubomír Pištek, (PROTETIKA, a.s.)
Výroba individuálnych ortopedicko-protetických pomôcok (IZP) v posledných rokoch prešla dynamickým vývojom a v nasledujúcom období bude charakterizovaná predovšetkým nástupmi nových digitálnych technológií, umožňujúcich ešte vyššiu úroveň odoberania a zobrazovania merných podkladov, a ich následnú transformáciu do výrobného procesu prostredníctvom robotických zariadení a 3D tlačiarní. Rovnako vývoj jednotlivých základných materiálov a komponentov potrebných k výrobe IZP prejde zmenou tak, aby vyhovoval nastupujúcim trendom výroby. Nástup týchto technológií bude vyžadovať zvýšené nároky na priestorové vnímanie, digitálne zručnosti a celkové skúsenosti ortopedických technikov.
Paradoxne nástup nových technológií neprinesie zníženie nákladov, naopak, ich celkové zvýšenie z dôvodu investícií do nových technológií a softvéru, použitých materiálov, nákladov na kvalifikovanú prácu ortopedických technikov.
MVDr. Marián Jenčík, (ORTOPROplus, spol. s r. o.)
Jednoznačne v digitalizácií, používanie skenerov. Ide o čistú a maximálne presnú metódu odoberania mier. Používanie NC fréz na vytvorenie dokonalého pozitívu alebo negatívu získaného skenovaním. Používaním 3D tlačiarní na výrobu niektorých pomôcok alebo doplnkov. Ďalším rozširovaním počítačovo riadených protéz horných a dolných končatín.
Mgr. Róbert Wágner, MBA (NEOPROT, spol. s r. o.)
V protetike sa zdá, že okrem využívania mikroprocesormi riadených komponentov, vývoj čoraz viac smeruje k protézam končatín, ktoré dokážu priamo komunikovať s nervovou sústavou pacienta na princípe „brain-computer interface“, čiže mozgovo-počítačového rozhrania. V oblasti ortotiky sa dá očakávať intenzívnejšie využívanie 3D tlače, CAD/CAM technológií a rôznych inovatívnych materiálov zvyšujúcich nielen funkčnosť, ale aj komfort nosenia individuálnych ortéz. Otázne je len to, ako sa k týmto inováciám v prospech pacienta v najbližších rokoch postavia zdravotné poisťovne. Možno by z hľadiska hodnoty za peniaze bolo načase doceniť to, že podľa údajov Americkej ortotickej a protetickej asociácie (AOPA) včasná ortotická liečba môže ušetriť až 23 % ďalších nákladov na liečbu pacienta.
Redakcia
Foto: ilustračné, Envato Elements
About Author
