Najsmrteľnejšie vírusy, ktoré trápili ľudskú populáciu (diel I.)
3D vizualizácia vírusu Ebola. Zdroj: Envato Elements
Slová vírus a pandémia skloňujeme za posledné mesiace viac, ako kedykoľvek predtým. Covid-19, alebo ako mu hovoríme „nový koronavírus“, nás straší, obmedzuje a berie nám blízkych takmer po celom svete. Iba málo krajín dokázalo nastaviť systém ochrany tak, aby skutočne minimalizovali straty na životoch. Toto však nie je prvýkrát, čo sa musí ľudstvo brániť pred smrtiacim vírusom. V histórii sa naši predkovia stretávali s rôznymi vírusmi, proti ktorým nepoznali obranu, a nedisponovali informáciami, ktoré majú odborníci dnes. Poznáte týchto päť smrteľných vírusov?
Vírus Marburg
Prvýkrát identifikovali vírus Marburg v roku 1967. Bolo to v čase, keď sa v Marburgu, vo Fankfurte nad Mohanom a v srbskom Belehrade zároveň objavili ohniská vysokej horúčky, sprevádzané krvácaním do celého tela. Pacient môže trpieť tiež zimnicou a bolesťami hlavy. Asi na piaty deň po objavení týchto príznakov sa na tele môže objaviť vyrážka. Zväčša na hrudníku. Neskôr nastupujú bolesti hrudníka, svalov, nevoľnosť, vracanie a hnačky.
Príznaky sa môžu zhoršovať. Pridružiť sa môže žltačka, zápal podžalúdkovej žľazy, strata hmotnosti, delírium, zlyhanie pečene.
Rizikové pre pacienta je už prvotné štádium, keď môže dochádzať ku krvácaniu do celého tela. Už to môže viesť k šoku, zlyhaniu orgánov a smrti pacienta. Vírus je veľmi podobný ebole.
Hostiteľom ochorenia je ovocný netopier Rousettus aegyptiacus. Keď sa toto ochorenie v roku 1998 rozšírilo do Konžskej demokratickej republike, krajina s ním bojovala roky. Úmrtnosť bola podľa Svetovej zdravotníckej organizácie na úrovni 80 %. Podobne ako v Angole v roku 2005.
Ebola
Prvé známe ohniská eboly u ľudí boli v roku 1976 v dnešnom Sudáne a v Konžskej demokratickej republike. Ebola sa prenáša telesnými tekutinami, krvou alebo telesným tkanivom infikovaných ľudí alebo zvierat. Do tela si ho možno zaniesť kontaktom s infikovanými telesnými tekutinami. Vírus sa môže následne dostať do tela cez porušenú pokožku, sekundárnym kontaktom, cez sliznicu, nos, ústa. K prenosu môže dôjsť aj pri pohlavnom styku. Toto riziko vraj existuje aj pri pohlavnom styku s osobou, ktorá už ochorenie prekonala. Vírus dokáže zotrvávať v niektorých telesných tekutinách aj po zotavení pacienta.
Existuje niekoľko kmeňov eboly. Nie všetky znamenajú pre človeka riziko. Ale podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) konkrétne kmeň Bundibugyo spôsobuje u nakazených ľudí úmrtnosť až 50 percent. Najväčšie prepuknutia tohto ochorenia bolo zaznamenané v roku 2014 v západnej Afrike a podľa WHO dodnes nie je tento problém zažehnaný.
U pacientov, ktorí prekonali toto ochorenie, sa po čase objavujú vedľajšie príznaky, napríklad:
- únava
- bolesti svalov
- bolesti žalúdka
- problém so zrakom alebo bolesť očí
Besnota
Toto smrteľné vírusové ochorenie si všetci spájame so zvieratami. Ten, kto vlastní domáce zviera, napríklad psa, vie, že očkovanie proti besnote je povinné. Ide o ochorenie, ktoré sa môže rozšíriť aj na ľudí. Stačí pohryznutie alebo poškriabanie od nakazeného zvieraťa.
Zvyčajne sa besnota vyskytuje u voľne alebo divo žijúcich zvierat. Napríklad líšok, skunkov, ale opäť aj u netopierov.
Vírus besnoty napáda centrálny nervový systém. Pokiaľ infikovanej osobe nie je včas poskytnutá odborná zdravotná starostlivosť, hrozí, že vírus spôsobí ochorenie mozgu. To môže mať za následok smrť infikovanej osoby.
Kiahne
Vírus Variola (latinsky názov) sa objavil pred tisíckami rokov a začal spôsobovať úmrtia v ľudskej populácii. Výrazné ohniská boli občasné. Ešte v roku 1949 prepukli kiahne v Spojených štátoch amerických. Na ochorenie umieral v priemere jeden z troch nakazených pacientov. Odhaduje sa, že v 20. storočí zabili kiahne 300 miliónov ľudí. V roku 1980 vyhlásilo Svetové zdravotnícke zhromaždenie kiahne za eliminované.
Kiahne patria do tej skupiny vírusov, ktoré svetové mocnosti považujú za hrozbu v prípade, ak by bol vírus použitý ako prostriedok bioterorizmu.
Hantavírus
Existuje viac druhov hantavírusov. Zväčša sú prenášané hlodavcami a infikovanému človeku môžu privodiť rôzne zdravotné ťažkosti.
V Spojených štátoch amerických sa vyskytuje druh spôsobujúci hantavírusový pľúcny syndróm. Zvyšné druhy vírusu sa vyskytujú skôr v Európe a Ázii. Spôsobujú hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom. Vírus sa z hlodavca na človeka nemusí preniesť uhryznutím ani škrabnutím. Najčastejšie ide o prenos prostredníctvom aerosolizovaného vírusu. Ten hostiteľ (hlodavec) vylučuje močom, výkalmi alebo slinami.
Miera úmrtnosti na hantavírus je podľa CDC (Centers for Disease Control and Prevention) 38 percent.
Foto: Envato Elements
About Author
