Karpálny tunel nie je len kancelárskou diagnózou. Manuálni pracovníci sú najohrozenejšou skupinou
Syndróm karpálneho tunela si najčastejšie spájame s prácou v kancelárii a s dlhodobým používaním klávesnice, či počítačovej myši. Najnovšia štúdia však ukazuje, že zamestnanci v stavebníctve, či vo výrobných závodoch sú na vznik karpálneho tunela náchylnejší, než tí, ktorí pracujú v kanceláriách.
Karpálny tunel môže byť vážnym problémom
Tento syndróm najčastejšie postihuje pracujúcich ľudí, ktorí dlhodobo vykonávajú určité stereotypné činnosti. Častejšie týmto syndrómom trpia ženy. Problém vzniká pri presilení zadného zápästného svalu, cez ktorý prechádza tzv. prístredný nerv. V prípade, že miesto tohto prechodu zhrubne, nazýva sa karpálny tunel.
Najčastejšie príznaky karpálneho tunela sú tŕpnutie v palci a následne aj v troch ďalších prstoch ruky. To však nie je všetko. Pacienti sa často sťažujú aj na to, že v noci nedokážu zaspať, keďže intenzita bolesti sa práve vtedy zosilňuje. Po čase je poškodená citlivosť ruky a postupne odchádzajú aj drobné svaly v prstoch. Zákonite tak prichádza aj k motorickému poškodeniu ruky.
Najčastejšia choroba z povolania
Podľa národného centra zdravotníckych informácií bol v roku 2017 karpálny syndróm najčastejšou chorobou z povolania na Slovensku. Rebríčku tak dominovali choroby končatín spôsobené dlhodobým, nadmerným a jednostranným zaťažením. Druhou najčastejšou príčinou diagnózy z povolania bolo dlhodobé vystavenie silným vibráciám. Je potrebné dodať, že väčšina zamestnancov s karpálnym tunelom boli ženy. Svetový trend sa tak odráža aj v našom malom slovenskom meradle.
Najnovšia štúdia mení doterajší pohľad
Ešte donedávna sa syndróm karpálneho tunela spájal najmä s prácou v kancelárii a s používaním už spomínaných počítačových klávesníc a myší. Nová štúdia amerických vedcov však ponúka trochu odlišný pohľad na túto problematiku.
Odborníci z prestížneho inštitútu porovnali údaje amerického ministerstva zdravotníctva, z ktorých vyplýva, že počet prípadov karpálneho tunela za posledné roky klesá. Na druhej strane však stúpa jeho výskyt u zamestnancov v stavebníctve, či vo výrobných profesiách.
Bezpečnosť práce je kľúčová
Podľa odborníkov by zamestnávatelia mali dbať na zvýšenú bezpečnosť práce, dopriať svojím zamestnancom dostatok odpočinku, ale najmä predchádzať dlhodobej monotónnej a opakujúcej sa činnosti rúk, ktorá vedie k vzniku tohto nepríjemného syndrómu. Medzi ďalšie rizikové faktory patria aj už spomínané nadmerné vibrácie. Karpálny tunel je zranenie, ktoré prichádza pomaly a nevyzerá hrozivo, no pri ťažkom priebehu môže znemožniť vykonávanie práce.
Množstvo ľudí je tak každoročne prinútené úplne zmeniť zamestnanie, či dokonca kariéru. Okrem ľudských osudov sú však v hre aj ekonomické dopady. Štúdia odhaduje, že keď sa vezmú do úvahy náklady na zdravotnú starostlivosť, zníženú produktivitu práce a potenciál stratených príjmov v dôsledku zmeny zamestnania, tak celkové náklady spojené so syndrómom karpálneho tunela ročne prevyšujú 100 000 dolárov.
Príčinou nemusí byť len práca
Karpálny tunel je jedným z najčastejších pracovných úrazov, no jeho príčiny môžu byť iné. Medzi najčastejšie patrí cukrovka, zlomeniny, dysfunkcia štítnej žľazy, zadržiavanie tekutín počas tehotenstva alebo počas menopauzy, prípadne autoimunitné poruchy.
Operácia karpálneho tunela sa odporúča až vtedy, keď je stav vážny a ruka neodpovedá na nechirurgické ošetrenia. Dôležité je však v prvom rade vyhnúť sa už spomínaným opakujúcim sa pohybom a vibráciám.
Zamestnávatelia v každom odvetví by mali preto myslieť na zdravie svojich zamestnancov a neustále zlepšovať ich pracovné podmienky.
Syndróm karpálneho tunela – konzervatívna liečba pomocou ortézy
Jednou z možností liečby syndrómu karpálneho tunelu je použitie ortézy na zápästie v tzv. neutrálnej polohe zápästného kĺbu.
Štúdie a skúsenosti ukazujú, že na zlepšenie sily úchopu ruky pri tomto ochorení je zásadná pozícia zápästného kĺbu.
Vo všeobecnosti platí, že zápästný kĺb by mal byť v 15- 30° extenzii, teda zápästie by malo byť mierne zdvihnuté a 0-5° ulnárnej deviácii, teda zápästie by malo byť mierne vytočené smerom von.
V takejto polohe zápästného kĺbu dochádza k najmenšiemu útlaku tzv. median – stredového nervu.
Tento nerv je pri syndróme karpálneho tunelu „stlačený“, čo spôsobuje typické tŕpnutie ruky, zníženie citlivosti, neschopnosť udržať predmety v ruke.
Cieľom liečby ortézou je znížiť tento tlak na nerv, čo môžeme dosiahnuť správnym tvarovaním ortézy. Preto sú odporúčané takýmto pacientom ortézy vyrábané na mieru, pri ktorých ortopedický technik presne vymodeluje ortézu v požadovanej úľavovej polohe.
Štúdie ukazujú, že použtie flexibilného materiálu na ortézu zápästia neviedlo k zníženiu tlaku na tento nerv, naopak, použitie rigidného (pevného) materiálu umožnilo docielť požadovanú polohu.
Redakcia
Zdroj:
Foto: Neoprot, ilustračné – Envato Elelements
About Author
