História remeselnej výroby ortopedických pomôcok DIEL II.
Prinášame vám historický prierez vývojom a výrobou ortopedických pomôcok. Zdrojom týchto úryvkov je publikácia ,,50 rokov zdravotnej starostlivosti V ORTOPEDICKEJ PROTETIKE na Slovensku”, ktorej autorom je skúsený ortopéd a hlavný odborník pre ortopedickú protetiku na Slovensku MUDr. Ján Koreň. Každú stredu nájdete na stránkach Ortopedického magazínu nové pokračovanie.
V českých krajinách je z literatúry známa rodina Božkovcov, ktorá sa príležitostne venovala výrobe protéz a ortéz. Josef Božek v roku 1813 zhotovil predlakťovú protézu s mechanickým úchopom ruky pri pohybe lakťa pre knieža Ypsilantiho. Protéza pri zdvihnutí lakťa umožňovala prstami uchopiť pohár a tiež sa podpísať perom.
V druhej polovici 19. storočia navrhol pražský profesor Hermann protézu po exartikulácii v bedrovom kĺbe, stehnovú protézu a excentrické chodidlo (obrázok č. 20). Okrem toho zaviedol do protetiky ľahké hliníkové dielce ako náhradu za oceľové, ktoré boli pre pacientov veľmi ťažké. Výrobe bandáží a protéz HK sa v tomto období venovali najmä výrobcovia bandáží a rukavíc, združení v cechu rukavičkárov. Najznámejší z nich bol F. X. Lohne. Pôsobil ako „zdravotnícky mechanik, ránhojič, ortopéd, vynálezca a výrobca chirurgických prístrojov a bandáží“.
Až v roku 1907 sa začali rozlišovať odbory rukavičkárske a ortopedicko-bandažistické, ktoré sa zaoberali najmä výrobou bandáží a iných ortopedických pomôcok. Vývoj ortopedickej protetiky bol úzko spätý so starostlivosťou o telesne postihnutých. V roku 1910 bol v Liberci založený nemecký „Ústav pro péči o zmrzačelé“. Bol to prvý ústav tohto typu u nás. Prvý český ústav pre liečbu a výchovu mrzáčikov bol založený z podnetu chirurga prof. Jedličku v Prahe na Vyšehrade v roku 1913. Ústav mal vlastné ortopedické dielne (Brozmanová B., Ortopedická protetika, Osveta 1990). Pomôcky vyrábané až do polovice 20. storočia nazývame klasické. Na ich výrobu sa používali prírodné materiály, a to rôzne kovy a ich zliatiny, koža, drevo a rôzne druhy plátna. Rôzne typy týchto pomôcok zobrazujú obrázky č. 21, 22, 23 a 24.
Protéza DK mala zvyčajne drevené chodidlo, nosná konštrukcia bola železná, pospájaná oblúčikmi a kýpťová objímka bola z vystuženej kože. Na utesnenie objímky sa používal filc a na zmäkčenie jej kontaktu s kýpťom sa používala jemne vypracovaná koža.
U predkolenných protéz sa takmer spravidla používali stehnové objímky, u stehnových protéz rôzne závesné bandáže. Protézy boli veľmi ťažké a na ich úspešné používanie bola potrebná dobrá kondícia pacienta (obrázok č. 25 a č. 26). Uvedené typy protéz sa u nás vyrábali až do 80. rokov 20. storočia, keď ich v dôsledku vývoja nových technológií začali nahrádzať protézy z iných materiálov, či zhotovené na základe iných konštrukčných princípov (obrázky č. 27 a 28).
V posledných troch – štyroch desaťročiach 20. storočia, najmä v súvislosti s rozšírením plastov, vzniká množstvo pomôcok rôznych konštrukčných typov (obrázok č. 29, 30 a 31). Radikálne rozšírenie sortimentu pomôcok a ich možností pozitívneho ovplyvnenia zdravotného stavu človeka spôsobili, že tieto sa začali vo väčšom rozsahu používať najmä v tých oblastiach medicíny, ktoré sa zaoberajú liečbou ochorení pohybového aparátu (ortopédia, traumatológia, rehabilitácia, neurológia a reumatológia).
Keďže liečba ochorení pohybového aparátu je tradične hlavnou náplňou ortopédie, nazývajú sa tieto pomôcky pomôckami ortopedickými, niekedy aj ortopedickoprotetickými, aby sa zvýraznila ich úloha nahrádzania narušenej funkcie pohybového aparátu, či straty končatiny (slovo protéza je odvodené z gréckeho slova protýdym – nahrádzam). (Brozmanová B. a kolektív, Ortopedická protetika, Osveta 1990)
Zložitosť problematiky vyplývajúca zo snahy aplikovať optimálnu ortopedickú pomôcku a osobitné postavenie ortopedickej pomôcky ako technického prvku zasahujúceho do liečby pacienta spôsobili, že sa postupom času profiloval samostatný medicínsko-technický odbor, a to ortopedická protetika (v niektorých krajinách tiež technická ortopédia).
Z historického vývoja je zrejmé, že vývoju a konštrukčným návrhom zložitých ortopedických pomôcok sa venovali najmä lekári a ich výrobe zasa remeselníci – zbrojári, puškári a iní mechanici. Výroba týchto pomôcok bola komplikovaná a finančne náročná, takže boli skôr určené majetnejším vrstvám obyvateľstva.
Iná situácia bola v minulosti medzi pospolitým ľudom. Chudobní ľudia si drahé protézy či podporné prístroje nemohli dovoliť, preto sa o pomôcky na kompenzáciu ich postihnutia starali na dedinách kováči a ránhojiči. Protézy boli zvyčajne vytvorené z dreveného kola alebo samorastov, ktoré sa na kýpeť pripevňovali pomocou popruhov. A aby pomôcka netlačila, vykladali ju handrami. Protéza sa nazývala pilón (obrázok č. 32).
Obrázok č. 33 zobrazuje holandského moreplavca Pietra Stuyvesanta (? – 1672), guvernéra Curaçaa, ktorý v boji stratil nohu a potom používal protézu pilón.
Zdroj: 50 rokov zdravotnej starostlivosti V ORTOPEDICKEJ PROTETIKE, MUDr. Ján Koreň, ISBN 978-80-971725-9-6
Na základe súhlasu autora na použitie diela.
Pokiaľ vás táto literatúra zaujíma, odporúčame vám aj vydanie ORTOPEDICKÉ POMÔCKY od pána MUDr. Jána Koreňa
Zdroj fotografií a grafík:
Obrázok 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28: TÓTH, Kázmér. 1960. orthopaed készülékek és művégtagok atlasza. Budapešť: Medici- na Konyvkiado, 1960. 587 s.
Obrázok 29: LÖFFLER, Liebhard. 984. Der ersatz für die obere extremität : Die entwicklung von den ersten Zeugnissen bis heute. Stuttgart :Ferdinand Enke Verlag, 1984. 202 s.ISBN 3-432- 94591-4.
Obrázok 30, 31, 33: MEIJ, Willem K.N. van der. 1995. No leg to stand on: Historical relation between amputation surgery and prostheseology, Turnhout : PROOST international book pro- duction, 1995. 265 s. ISBN 90-9008240-9.
Obrázok 32: PETÁK Ján, PŘIBIL Mirko, 1983, ortopedická protetika pro I.ročník učebného oboru ortopedický protetik, Státní pedagogické nakladatelství, n. p. v Praze, 60 s.
Prečítajte si aj prvý diel zo seriálu História remeselnej výroby ortopedických pomôcok
About Author
