História remeselnej výroby ortopedických pomôcok DIEL III.
Prinášame vám historický prierez vývojom a výrobou ortopedických pomôcok. Zdrojom týchto úryvkov je publikácia ,,50 rokov zdravotnej starostlivosti V ORTOPEDICKEJ PROTETIKE na Slovensku”, ktorej autorom je skúsený ortopéd a hlavný odborník pre ortopedickú protetiku na Slovensku MUDr. Ján Koreň. Každú stredu nájdete na stránkach Ortopedického magazínu nové pokračovanie.
Štátne ortopedické dielne
Významnými faktormi, ktoré vytvárali tlak na vývoj a výrobu ortopedických pomôcok, boli vojnové konflikty.
Vojny nielen pripravovali milióny ľudí o život, ale v dôsledku vojnových zranení s následnou stratou končatiny pribúdalo množstvo takto postihnutých ľudí. A čím väčší bol vojnový konflikt, tým viac obetí a telesne postihnutých po ňom zostalo. O týchto ľudí sa bolo potrebné postarať z humánneho hľadiska, ale aj z hľadiska úspešného fungovania spoločnosti. Prvé snahy o zabezpečenie invalidov – vojakov a pozostalých po padlých vojakoch sa v Rakúsko-Uhorsku objavili v roku 1875. Vtedy bol prijatý Zákon o zaopatrovaní invalidov. Vláda si uvedomovala nutnosť postarať sa o invalidov a takisto sa snažila minimalizovať náklady na starostlivosť o nich. Jedným z východísk bolo ich opätovné zaradenie do života spoločnosti tak, aby boli schopní aspoň čiastočne sa o seba postarať sami – uživiť sa. A základným predpokladom toho bolo kompenzovať, či aspoň minimalizovať ich postihnutie, to znamená vybaviť ich vhodnou pomôckou, najčastejšie protézou DK.
Dopyt po ortopedických pomôckach sa výrazne zvýšil v dôsledku celosvetového vojnového konfliktu, ktorý sa začal v roku 1914. Aj na území Slovenska sa v rokoch 1914 – 1915 začala organizovať výroba ortopedických pomôcok, najmä protéz DK. Významnú úlohu v rozvoji tejto výroby zohral univerzitný profesor MUDr. Ľudovít Bakay. V roku 1915 založil Štátne ortopedické dielne na Družstevnej ulici v Bratislave. Tu sa vyvíjali a vyrábali rôzne druhy ortopedických pomôcok. Vojnových obetí – invalidov postupne pribúdalo, a tak sa zvyšoval aj tlak na výrobu pomôcok, najmä protéz. Preto koncom roku 1915, aby sa uspokojil vysoký dopyt po protézach, vytvorili pri dielňach výcvikové strediská, v ktorých sa vo výrobe protéz popri zdravých učňoch školili aj vojnoví invalidi. V čase najväčšieho rozvoja štátnych ortopedických dielní, v roku 1918, pracovalo v nich 220 zamestnancov a zabezpečovali pomôcky pre celé východné Uhorsko.
V októbri 1918 vznikla Československá republika a nové štátne usporiadanie ovplyvnilo aj fungovanie dielní. Ich produkcia sa postupne znižovala. V roku 1922 sa Štátne ortopedické dielne včlenili do Ortopedického družstva invalidov Praha – ODIP.
Ortopedické dielne pri ortopedickej klinike v Bratislave
Významnú úlohu v starostlivosti o pacientov s poruchami pohybového aparátu zohralo založenie Ortopedickej kliniky v Bratislave. Kliniku založil prof. MUDr. Vítezslav Chlumský v roku 1922. Najskôr bola umiestnená v barakoch pre invalidov v Schiffbeckovej záhrade (dnes Medic- ká záhrada) a v roku 1925 sa presťahovala na Hlbokú cestu do priestorov bývalého sanatória Grand, pôvodne Vodoliečebného ústavu MUDr. Maximiliána Schlesingera (obrázky č. 34 a 35). V roku 1922 boli na klinike založené aj ortopedické dielne, ktoré mali mechanickú a ban- dážnu výrobňu. Vedúcim dielní bol lekár, ktorý spolupracoval s bandážistom a mechanikom.
Prof. V. Chlumský pokladal technickú ortopédiu (teda výrobu pomôcok) za významnú súčasť ortopédie. Sám absolvoval dielenskú prax u ortopéda Friedricha Hessinga v Nemecku. Profesor presadil zásadu, že každý lekár na klinike musel absolvovať dielenskú prax a v rámci nej dokonca sám zhotoviť niektoré druhy ortopedických pomôcok (obrázok č. 36).
V ortopedických dielňach sa zhotovovali pomôcky iba pre pacientov kliniky. Boli to protézy DK a HK, liečebné a kompenzačné prístroje, korzety (obrázky č. 37 a 38), priamidlá a vložky na ploché nohy. Všetky pomôcky sa vyrábali prísne individuálne podľa mier pacien- ta, na ich zhotovenie sa nepoužívali polotovary.
Dielne pri ortopedickej klinike zanikli niekoľko rokov po druhej svetovej vojne. O veľkom záujme prof. V. Chlumského o telesne postihnutých pacientov svedčí aj to, že sa zaslúžil o vznik prvého ústavu pre telesne postihnutú mládež na Slovensku, v Slávnici pri Trenčianskej Teplej v roku 1922. Nazvali ho „Domov slovenských mrzáčikov“. Z jeho ini- ciatívy založili v roku 1925 „Spolok pre pečlivosť o zmrzačelých“ na Slovensku, ktorý vyvíjal rôzne aktivity na podporu telesne postihnutých detí.
V septembri 1937 vznikol v Bratislave v priestoroch bývalej muničnej továrne na Patrónke Ústav pre telesne chybných (obrázok č. 39). Prevzatím Patrónky ústav získal aj stolár- sku dielňu, ktorá sa stala jeho prvým pracoviskom. Zároveň bola zriadená ústavná škola – Zvláštna škola národná pre postihnuté deti vo veku školopovinnom v Bratislave. Začínala s dvoma učiteľmi. Zo Slávnického ústavu previezli do Bratislavy krajčírske dielne. Do ústavu boli prijaté nielen školopovinné, ale aj neškolopovinné deti.
V roku 1968 v Bratislave na Mokrohájskej ulici vznikol ústav pre telesne postihnutú mlá- dež, ktorý mal celoštátnu pôsobnosť a dodnes poskytuje komplexnú školskú a mimoškolskú starostlivosť o deti a mládež vo veku 3 – 20 rokov. Sem sa presťahoval aj ústav z Patrónky (obrázok č. 40).
Zdroj: 50 rokov zdravotnej starostlivosti V ORTOPEDICKEJ PROTETIKE, MUDr. Ján Koreň, ISBN 978-80-971725-9-6
Na základe súhlasu autora na použitie diela.
Pokiaľ vás táto literatúra zaujíma, odporúčame vám aj vydanie ORTOPEDICKÉ POMÔCKY od pána MUDr. Jána Koreňa
Zdroj fotografií a grafík:
Obrázok 34, 36: ČERVEŇANSKÝ, Ján – ČERVEŇANSKÁ, Ňuta. 1975. Päťdesiat rokov Československej ortopedickej spoločnosti a vývoja ortopédie v Československu: vydané pri príležitosti 50.výročia Československej ortopedickej spoločnosti. Bratislava : [s.n.], 1975. 231 s.
Obrázok 35: Archív fotiek MUDr. Ján Koreň
Obrázok 37, 38: HOHMANN Georg. 1941. Orthopädische Technik. Bandagen und Apparate, ihre Anzeige und ihr Bau auf Klinik Werkstatt. Stuttgart: Ferdinand Enke Verlag, 1942. 190 s.
Obrázok 39, 40: www.mokrohajska.sk
About Author
