História remeselnej výroby ortopedických pomôcok DIEL I.
Prinášame vám historický prierez vývojom a výrobou ortopedických pomôcok. Zdrojom týchto úryvkov je publikácia ,,50 rokov zdravotnej starostlivosti V ORTOPEDICKEJ PROTETIKE na Slovensku“, ktorej autorom je skúsený ortopéd a hlavný odborník pre ortopedickú protetiku na Slovensku MUDr. Ján Koreň. Každú stredu nájdete na stránkach Ortopedického magazínu nové pokračovanie.
Strata končatiny predstavovala a aj dnes predstavuje výrazný zásah do organizmu človeka. V dávnej minulosti znamenala veľmi často smrteľné zranenie. V prípade, ak toto zranenie človek prežil, jeho následky znamenali pre neho ťažké postihnutie s poruchou chôdze alebo funkcií horných končatín. Od počiatku bolo samozrejmou snahou vplyv tohto postihnutia minimalizovať pomocou nejakej pomôcky, ktorá by zlepšila chôdzu alebo úchopovú funkciu horných končatín.
O tom, že toto snaha má niekoľko tisíc rokov, máme dochované viaceré doklady. Najstaršou písomnou správou je svedectvo gréckeho dejepisca Herodota z 5. storočia pred n. l. Herodotos zaznamenal prípad grédkeho vojenského zajatca, ktorrý si odrezal nohu, aby sa oslobodil z okov a mohol ujsť zo zajatia. Potom nosil drevenú protézu, ktorá mu dokonca umožňovala bojovať. V 5. storočí pred n.l. Aristofanes opísal príbeh herca, ktorý hral v divadlo a na chôdzu používal drevený chodúľ. Protéza predkolenia je vyobrazená aj na úlomku starej talianskej vázy, ktorá je uložená vo Francúzsku v múzeu v Louvri.
Podobné vyobrazenia takýchto pomôcok sa nachádzajú na mozaikách z Francúzska, či na keramike z obdobia peruánskej kultúry.
Za najstaršiu zachovanú a zdokumentovanú protézu dolnej končatiny môžeme pokladať protézu z 3., alebo 4. storočia pred n. l., ktorú vykopali z hrobu v Capui v južnom Taliansku. Protéza mala bronzovú predkolennú objímku a asi drevené chodidlo, ktoré sa nezachovalo. Protéza bola, žiaľ, zničená pri bombardovaní Londýna počas druhej svetovej vojny a zachovali sa iba jej fotografie a popisy.
Najstaršia náhrada amputovanej hornej končatiny sa našla v Egypte. V zdobenom sarkofágu egyptskej múmie mnícha z chrámu asi z roku 330 pred n.l. našli protézu ruky. Podľa RTG snímok určili, že protéza nahrádzala chýbajúcu ruku po vrodenej amputácii, prípadne po strate končatiny vo veľmi mladom veku. Protéza mala päť prstov z bavlny, ktorá bola spevnená živicou. Náhrada ruky je uložená v Múzeu orientálnych umení v Durhame vo Veľkej Británii.
V Európe zdokumentoval prvý prípad protézy hornej končatiny Plinius Secundus v diele ,,Naturalis Historiae”. Správa hovorí o Marcusovi Sergiusovi, rímskom generálovi, ktorý počas II. Púnskej vonjy (v rokoch 218-201 pred n.l.) stratil pravú ruku a potom si dal zhotoviť železnú protézu. Žiaľ, popis tejto ruky sa v literatúre nezachoval. Keďže je známe, že v ruke udržal menší meč, predpokladá sa, že protéza umožňovala pasívny úchop tejto zbrane.
Z druhej polovice 15. storočia je známa ruka z Florencie. Ide o železnú protézu pravej ruky, vyrobenú vo Florencii. Bola zhotovená zo železného plechu, mala nepohyblivý palec a voči nemu pohyblivé štyri ostatné prsty. Tieto sa dalo fixovať vo viacerých polohách. Uložená je v múzeu Stibbert vo Florencii.
Dokonalejšie náhrady predstavovali protézy, ktoré umožňovali pohyb palca a voči nemu osobitne pohyb II. – III. prsta a IV. a V. prsta spolu. Taká bola protéza zo zbierky Grafen Wilczeka z Viedne zo 16. storočia, pravdepodobne vyrobená vo Francúzsku.
Z protéz horných končatín je veľmi známa železná ruka rytiera Götza von Berlichingena (1480-1562). Stalo sa tak vďaka Johannovi Wolfgangovi Goethemu, ktorý z tejto reálnej historickej postavy urobil románového hrdinu. Rytier mal dve železné protézy. Po amputácii pravej ruky, asi v roku 1504, bola v období 1504 – 1510 vyhotovená jeho prvá železná ruka. Bola pozoruhodná tým, že palec a dva páry ostatných prstov boli pohyblivé voči sebe. II.-III. a IV.-V. Prst tvorili páry, ktoré sa samostatne mohli pohybovať voči palcu, avšak vystierať sa mohli iba spolu.
Druhá rytierová ruka bola známejšia. Bolo to predovšetkým pre jej revolučné riešenie – umožňovala ohýbanie všetkých prstov vo všetkých článkoch prstov, teda ako skutočná ľudská ruka. Zápästný kĺb a prsty boli nastaviteľné v ľubovoľnej polohe – od vystretia až po zovretie, a to jednotlivo, alebo spolu. Slačením tlačidla päsť povolila a prsty sa vyrovnali. Znamenalo to veľký krok na ceste kopírovania prirodzeného pohybu ruky. Protéza už bola umeleckým dielom a zhotovil ju príslušník cechu puškárov – výrobcov strelných zbraní. Protéza umožňovala uchopiť meč a bojovať s ním. Svedectvo o tom poskytol zajatec v roku 1512, ktorý videl rytiera so železnou rukou bojovať. V roku 1518 bol prvýkrát nazvaný ,,Götz von Berlichingen so železnou rukou”.
Mechanickú zložitosť tejto protézy ukazuje tento obrázok, ktorý predstavuje konštrukčné nákresy protézy.
Významný prínes pre výrobu protéz znamenalo dielo Ambroise Parého (1510-1590). Bol to vojnový chirurg, ktorý sa venoval predovšetkým ošetrovaniu strelných poranení. Jeho knihy sa stali učebnicami vojnovej chirurgie. Napríklad v roku 1564 publikoval spis ,,Dix Livres de la chirurgie”, kde okrem skúseností najmä z vojnovej chirurgie uvädzal i podrobné náčrty protéz horných aj dolných končatín (Brozmanová B. A kol., Ortopedická protetika 1990). Parré navrhol a popísal rad kovových protéz horných a dolných končatín, ktoré zhotovoval umelecký kováč. Okrem toho navrhol prístroje na liečenie deformácií nôh a korzety na liečenie chorôb chrbtice.
V Nemeckých krajinách sa významným spôsobom zaslúžili o rozvoj ortopedickej mechaniky Johan Georg Heine a Fridrich Hessing. J. G. Heine bol pôvodne vyučený kováč. Spočiatku sa venoval návrhom, vývoju a výrobe lekárskych nástrojov. V roku 1798 bol povolaný na unoverzitu do Würzburgu, aby sa venoval konštrukcii ortopedických prístrojov – ortéz končatín a trupu. Heine sa stal lekárom a vo Würzburgu založil prvú ortopedickú kliniku v nemeckých krajinách. F. Hessing vybudoval v druhej polovici 19. storočia vlastný liečebný ústav a vypracoval hlavné zásady konštrukcie prístrojov a korzetov. Niektoré z nich platia až dodnes.
V Rusku môžeme sledovať prvé zmienky o protézach v cirkevných knihách už v 11. až 18. storočí. Uvádzané sú tam drevené protézy dolných končatín. Prvý technicky popísaná protéza je z roku 1871. Zhotovil ju Kulibin.
Bola to stehnová protéza po amputácii nad kolenom. Delostrelecký dôstojník, ktorý ju nosil, nepoužíval pri chôdzi žiadnu inú oporu. V roku 1852 zverejnil ruksý chirurg Pirogov novú metódu osteoplastickej amputácie v oblasti členkového kĺbu a súčasne s ňou navrhol aj príšlušnú protézu na jej oprotézovanie.
Zdroj: 50 rokov zdravotnej starostlivosti V ORTOPEDICKEJ PROTETIKE, MUDr. Ján Koreň, ISBN 978-80-971725-9-6
Na základe súhlasu autora na použitie diela.
Pokiaľ vás táto literatúra zaujíma, odporúčame vám aj vydanie ORTOPEDICKÉ POMÔCKY od pána MUDr. Jána Koreňa
Zdroj fotografií a grafík:
Obrázok 1,2,3: MEIJ, Willem K.N. van der. 1995. No leg to stand on: Historical relation between amputation surgery and prostheselogy, Turnhot: PROOST international book production, 1995, 265 s. ISBN 90-9008240-9
Obrázok 1,2,3,4,5,6,7,8,9,10,11,12,13,14: Löffler, Liebhard. 984. Der Ersatz für die obere Extremität: die Entwicklung von den ersten Zeugnissen bis heute. Stuttgart: Ferdinand Enke Verlag, 1984, 202 s. ISBN 3-432-94591-4
Obrázok 15,18, 20: PETÁK Ján, PŘIBIL Mirko, 1983, Ortopedická protetika pro I. ročník učebného odboru ortopedický protetik,
Státní pedagogické nakladatelství, n.p. v Praze , 60 s.
Obrázok 16,17: HOHMANN Georg. 1941. Orthopädische Technik. Bandagen und Apparate, ihre Anzeige und ihr Bau auf Klinik Werkstatt. Stuttgart: Ferdinand Enke Verlag, 1942. 190 s.
Obrázok 19: Tóth kÁZMÉR. 1960. Orthopaed készülékek és művégtagok atlasza. Budapešť: Medicina Ko- nyvkiado, 1960. 587 s.
About Author
