Reklama

5 úžasných faktov o ľudskom tele

ľudské telo

Ľudské telo sa vyvíjalo milióny rokov a je neuveriteľne komplexným strojom. 96,2 % jeho hmotnosti tvoria len štyri prvky (kyslík, uhlík, vodík a dusík) a celkovo sa v ňom nachádza 6.71 x 1027 atómov rozdelených medzi 60 prvkov. Aké úžasné fakty o ľudskom tele by ste ešte mali poznať? 

Z čoho sa skladá ľudské telo? 

Základnou stavebnou jednotkou života sú chemické prvky. Tvoria ohromnú škálu molekúl, ktoré sa kombinujú a vytvárajú DNA, bunkové organely, bunky, tkanivá a orgány. Všetky spolupracujú v komplikovaných vzťahoch od mikro až po makromolekulárnu úroveň.

Niektoré prvky sú v ľudskom tele oveľa bežnejšie ako iné. Približne 99 % tela človeka tvorí iba šesť prvkov: kyslík, vodík, dusík, uhlík, vápnik a fosfor. Ďalších päť prvkov tvorí asi 0,85 % zvyšnej hmoty. Patrí sem síra, draslík, sodík, chlór a horčík. Týchto 11 prvkov je pre život absolútne nevyhnutných. Ostávajúcich 0,15 % tvoria stopové prvky. V ľudskom tele sa často odohrávajú nesmierne fascinujúce a zaujímavé veci. Vedeli ste napríklad o týchto? 

Nezatracujte svoje slepé črevo

Slepé črevo má všeobecne zlú povesť. Pristupuje sa k nemu ako k časti tela, ktorá stratila svoju funkciu pred miliónmi rokov. Zdalo sa, že všetko, čo dokáže, je občas sa zapáliť a spôsobiť apendicitídu (zápal slepého čreva). 

Napriek tomu vedci zistili, že slepé črevo je veľmi užitočné pre baktérie, ktoré napomáhajú funkcii nášho tráviaceho systému. Používajú ho na „oddýchnutie si“ od namáhavej činnosti čriev, na množenie sa a pomáhajú takisto udržiavať ďalších bakteriálnych obyvateľov čreva v optimálnom počte. So slepým črevom by ste teda odteraz mali zaobchádzať s úctou.

Praveká husia koža

Ľudské telo robí mnoho zvláštnych vecí. Jednou z najzvláštnejších funkcií, ktorou ovplývame, je husia koža. Objaví sa na tele, keď je nám zima, keď sa bojíme alebo keď v nás niečo vyvolá príjemné pocity. Aká je vlastne jej skutočná funkcia? Odpoveď leží kdesi hlboko v ľudskej histórii.

Pre človeka dneška nie je husia koža príliš užitočná. Pre našich predkov však zohrávala veľmi praktickú úlohu. Telá rodu Homo Sapiens boli voľakedy pokryté množstvom srsti. A husia koža, fenomén inak známy ako „piloerekcia“, im poskytovala dodatočnú ochranu pred chladom. 

Keď je nám zima, jemné svalstvo na spodnej časti každého vlasu sa aktivuje a jednotlivé vlasy sa začnú vzpriamovať. Keďže naši predkovia nemali žiadne oblečenie, do ktorého by sa mohli zabaliť pred zimou, ako „zimná bunda“ im slúžil práve nedobrovoľný reflex husej kože. Ten vzpriamil každý vlas ich srsti, čo spôsobilo izolačný a ochranný efekt.

Husia koža našich predkov upozorňovala aj na blížiace sa nebezpečenstvo. Tak, ako sa „zježí“ srsť napríklad psom a mačkám, keď sa ocitnú tvárou v tvár nejakej hrozbe, aj husia koža u pračloveka mala podobný význam, ktorý im často zachránil život. 

Svet bez baktérií?

Niekto by možno povedal, že život bez baktérií je predsa splnený sen. V ľudskom tele sa nachádza viac ako 10 000 buniek, ale 10-krát viac baktérií. Mnohé z nich sú úplne neškodné a veľká časť je pre človeka prospešných.  

Koncept zvierat žijúcich v kompletnej izolácií od baktérií vymyslel už Louis Pasteur, ktorý takisto predpovedal, že existencia bez mikrobiálneho života je nemožná. O desať rokov neskôr George Nuttal a Hans Thuerfelder vyvrátili Pasteurovu predpoveď odstránením mikroorganizmov z morčaťa domáceho (morské prasiatko). V 20. rokoch 20. storočia James Reyniers choval potkany a kurčatá v gnotobiotických (bezbakteriálnych) podmienkach, čo umožňovalo vývoj populácií zvierat bez baktérií pre ďalší výskum. 

Reyniers tak dokázal, že život bez baktérií je možný. Veľa z jeho zvierat však uhynulo a tie, ktoré prežili, museli byť kŕmené špeciálnym krmivom. Je to tak preto, lebo baktérie v čreve pomáhajú pri trávení. Mikróby udržujú život na tejto planéte vďaka množstvu biogeochemických procesov. Život ako taký by teda bez baktérií (aj tých v ľudskom tele) vydržal, jeho kvalita by sa však podstatne zhoršila.

ľudské telo

Život vo vašich mihalniciach 

V závislosti od toho, koľko máte rokov, je veľmi pravdepodobné, že máte vo svojich mihalniciach roztoče. A keď už sme pri tom, tak aj vo vlasoch. Tieto malé stvorenia prirodzene žijú vo vlasových folikuloch, kde sa živia odumretými časťami pokožky. Zvyčajne sú neškodné, aj keď môžu spôsobiť alergickú reakciu u niektorých ľudí. Dorastajú do tretiny milimetra a voľným okom sú neviditeľné. 

Roztoče v mihalniciach spôsobujú dva druhy roztočov Demodex – Demodex follicorum a Demodex brevis. Práve D. folliculorum s najväčšou pravdepodobnosťou žije a napáda mihalnice. Tento typ roztočov sa živí odumretými kožnými bunkami okolo mihalníc a ďalších oblastí oka, napríklad vašich viečok.

Každý z nás má malé množstvo týchto roztočov, ktoré sa ďalej môžu šíriť medzi zvieratami a ľuďmi pri blízkom kontakte. Vo väčších množstvách môžu byť problematické a pri akýchkoľvek symptómoch (svrbenie, začervenanie kože v okolí očí, pocit pálenia v očiach) by ste mali navštíviť lekára.  

Vedomie vs podvedomie

Zdá sa vám niekedy, ako keby vám kdesi za očami sedela malá postavička, ktorá ťahá za nitky vášho vedomia, ovplyvňuje vašu existenciu a radí zvyšku tela, čo má robiť? V skutočnosti veľká časť kontroly pochádza z vášho podvedomia. 

Vedci zistili, že informácie, ktoré vnímame v našom vedomí, nie sú vytvárané vedomým myslením. Vedomie je jednoducho „iba“ prostredník a nerobí toľko práce, ako si človek myslí. Existujú dávne evolučné dôvody skryté za tým, že veci fungujú týmto spôsobom. 

Ľudia, rovnako ako všetky zvieratá, pracujú čo najšetrnejšie. Keby nás mohli úplne ovládať naše reflexy a inštinkty bez akejkoľvek vedomej myšlienky, nechali by sme ich. Prečo rýchlo odťahujeme ruku z horúcej platne sporáka a vôbec nad tým nerozmýšľame? Vedomie by náš inštinkt v takomto prípade iba spomalilo.

Či chceme, alebo nie, sme biologickými strojmi. Čím jednoduchšie veci robíme, tým je menšia šanca na chybné konanie alebo poruchu (ktoré nás v minulosti mohli stáť život). Myseľ a ľudský mozog tvorí najkomplexnejšiu časť nášho „Ja“ a potrebuje zefektívniť viac než čokoľvek iné. Nič to však nemení na tom, že naša myseľ je sídlom najväčších ľudských úspechov – napríklad poézie, vynálezov, umenia alebo súcitu. Nášmu podvedomiu vďačíme za oveľa viac, ako si často pripúšťame.   

Redakcia

Zdroje:

  1. theguardian.com/science,
  2. discovermagazine.com,
  3. nationalgeographic.com,
  4. ncbi.nlm.nih.gov,
  5. healthline.com,
  6. cambridge.org.

Foto: Envato Elements

Copyright 2022 © epoc pro, s.r.o.

Prihlásiť sa ku odberu noviniek

Pripojte sa k nášmu zoznamu adresátov a dostávajte každý týždeň výber najzaujímavejších správ zo sveta Ortopedického magazínu.

Úspešne ste sa prihlásili k odberu.

Share This