Objavili „spúšťač“, ktorý po vakcíne AstraZeneca môže spôsobiť výskyt krvných zrazenín?
Vedci z Cardiffskej univerzity sú presvedčení, že objavili „spúšťač“, ktorý po zaočkovaní vakcínou od spoločnosti AstraZeneca spôsobuje veľmi zriedkavý výskyt krvných zrazenín. Informovala o tom vo štvrtok na svojej webovej stránka stanica BBC.
Tím vedcov podrobne popísal, ako na seba kľúčová zložka tejto vakcíny v krvnom obehu viaže bielkovinu podieľajúcu sa na zrážaní krvi. To podľa nich spúšťa reťazovú reakciu, do ktorej sa zapája aj imunitný systém, a celý proces môže viesť k vzniku nebezpečných zrazenín.
Znepokojenie z výskytu možných krvných zrazenín po podaní vakcíny AstraZeneca spôsobil, že viaceré krajiny sveta jej používanie obmedzili, pripomína BBC. Britské zdravotnícke úrady ešte v máji odporučili, aby ľuďom do 40 rokov ponúkli náhradu za túto vakcínu.
Británia takisto začala skúmať, čo viedlo k výskytu zrazenín a či sa tomu dalo zabrániť. Vláda tímu z Cardiffskej univerzity poskytla finančné prostriedky. K výskumu sa pripojili aj experti zo spoločnosti AstraZeneca.
Hovorkyňa tejto spoločnosti uviedla, že zrazeniny sú s väčšou pravdepodobnosťou spôsobené ochorením COVID-19 než vakcínou. Úplné objasnenie výskytu zrazenín podľa jej slov ešte stále nie je k dispozícii. AstraZeneca však „pracuje na odstránení týchto mimoriadne zriedkavých vedľajších účinkov“.
Adenovírus
Vakcína od spoločnosti AstraZeneca využíva adenovírus (konkrétne šimpanzí), ktorý je „nosičom“ genetického materiálu koronavírusu SARS-CoV-2, píše BBC. Vonkajší povrch tohto adenovírusu môže podľa zistení vedcov k sebe priťahovať bielkovinu s názvom doštičkový faktor 4 (PF4), ktorá sa zúčastňuje na zrážaní krvi.
Profesor Alan Parker z Cardiffskej univerzity povedal, že tento adenovírus má mimoriadne negatívne nabitý povrch a PF4 je nabitý pozitívne, čo spôsobuje ich spájanie. Tento objav označil za „spúšťač“, za ktorým ešte nasleduje „množstvo krokov“.
Vedci sa domnievajú, že ďalším stupňom by mohla byť porucha imunity. A to v momente, keď imunitný systém považuje doštičkový faktor 4 za cudzí adenovírus a začína naň útočiť. Organizmus do krvi vypúšťa protilátky, ktoré sa spájajú s doštičkovým faktorom 4 a môžu vzniknúť zrazeniny. Tieto tvrdenia však ešte musí potvrdiť výskum.
Tím vedcov z Cardiffskej univerzity verí, že ich zistenia môžu byť použité pri vylepšení vakcín s cieľom znížiť v budúcnosti riziko výskytu zriedkavých zrazenín. Hematológ Will Hester z univerzitnej nemocnice v Birminghame „podrobný výskum“ tímu z Cardiffu pochválil a povedal, že môže pomôcť vysvetliť „najpravdepodobnejší prvý krok vzniku zrazenín“. Dodal však, že v spojitosti s výskytom zrazenín je ešte potrebný čas a ďalší výskum.
Zdroj: TASR
Foto: ilustračné, Envato Elements