Kostná dreň a jej funkcie

Kostná dreň je hubovité tkanivo, ktoré sa nachádza vo vnútri niektorých kostí ľudského tela vrátane stehenných a bedrových kostí. Jej hlavnou úlohou je tvorba červených a bielych krviniek a krvných doštičiek. Čo všetko by ste mali ešte vedieť o kostnej dreni? 

Čo je to kostná dreň?

Kostná dreň vypĺňa najmä hrudnú kosť (sternum), bedrovú kosť (pelvis) a stehennú kosť (femur). Tvorí približne 4 % celkovej ľudskej hmotnosti, čo je asi 2,6 kg váhy dospelého zdravého človeka. Kostnou dreňou prechádza niekoľko dôležitých krvných ciev a kapilár (napr. sínusové kapiláry). Poznáme dva typy tohto špongiu pripomínajúceho tkaniva:

• červená kostná dreň – nazýva sa aj myleoidné tkanivo a pomáha produkovať krvné bunky,
• žltá kostná dreň – tukové tkanivo, ktoré pomáha ukladať tuk.

Po narodení a v ranom detstve je väčšina kostnej drene červená. Starnutím sa čoraz viac mení na žltý typ a v dospelosti je pomer červenej a žltej drene 50 ku 50. Väčšina krvných buniek sa vyvíja v z buniek v kostnej dreni, tá ich každý deň dokáže vytvoriť viac ako 200 miliárd. 

Funkcia červenej kostnej drene

Červená kostná dreň sa vo veľkej miere podieľa na krvotvorbe. Produkuje všetky červené krvinky a krvné doštičky u dospelých ľudí a okolo 60 až 70 % lymfocytov. Ostatné lymfocyty  síce začínajú svoj život v červenej kostnej dreni, úplne sa však sformujú v lymfatických tkanivách vrátane týmusu (detská žľaza), sleziny a lymfatických uzlín. 

Kmeňové bunky v červenej kostnej dreni sa môžu vyvinúť do rôznych krvných buniek.

Vznikajú tak: 

• Červené krvinky – pracujú na prenose krvi bohatej na kyslík do buniek tela. Staré červené krvinky sa dajú rozložiť aj v červenej kostnej dreni, ale táto úloha sa väčšinou pripadá pečeni a slezine.
• Krvné doštičky – sú mimoriadne dôležité pri zrážaní krvi, čím zabraňujú nekontrolovateľnému krvácaniu. 
• Biele krvinky – poznáme niekoľko druhov bielych krviniek. Všetky pomáhajú ľudskému telu bojovať proti rôznym infekciám. 

Červenú kostnú dreň môžeme u kompletne vyvinutého a zdravého dospelého človeka nájsť v týchto kostiach: lebka, stavce, hrudná kosť, rebrá, konce ramennej kosti (humerus), panva, konce stehennej kosti, konce holennej kosti (tibia).

Funkcia žltej kostnej drene

Žltá kostná dreň sa podieľa na ukladaní tukov a slúži ako ich hlavná zásobáreň. Tieto tuky ukladá v bunkách nazývaných adipocyty. Takisto poskytuje výživu kostiam a udržiava správne prostredie pre ich fungovanie. 

Žltá kostná dreň obsahuje aj mezenchymálne kmeňové bunky, teda multipotentné dospelé kmeňové bunky, ktoré sú schopné diferencovať sa na rôzne iné typy buniek – kostí, tukov, chrupaviek alebo svalov. Zvyčajne býva umiestnená v centrálnych dutinách dlhých kostí a je obklopená vrstvou červenej drene s dlhými trabekulami (väzivové vlákno v lymfatických žľazách) v špongiovitom retikulárnom rámci.

Leukémia

Kostná dreň je ťažisková pri tvorbe krvných buniek. Ak je poškodená alebo chorá, ich tvorba prirodzené klesá, pretože samotná dreň nie je schopná produkovať dostatok zdravých krviniek. Ochorenie kostnej drene môže vzniknúť z rakoviny drene a krvi – leukémie.

Leukémia napáda kostnú dreň a lymfatický systém tým, že do DNA krvných buniek prenikajú rôzne mutácie, následkom čoho sa tieto zmutované krvinky delia rýchlejšie a všetky zdravé postupne vytlačia. Leukémiu delíme na akútnu a chronickú, podľa toho ako rýchlo postupuje. Ďalej ju delíme podľa typu bielych krviniek, ktorých sa týka:

• Myelogénna leukémia – zahŕňa červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky.
• Lymfocytová leukémia – zahŕňa lymfocyty, čo je špeciálny typ bielych krviniek.

Nie je známa jasná príčina vzniku leukémie, určité veci však môžu zvyšovať jej riziko, ako napríklad vystavenie určitým chemikáliám, radiácií alebo konkrétne genetické stavy (Downov syndróm).  

Ďalšie ochorenia kostnej drene

Okrem leukémie kostnú dreň postihuje aj aplastická anémia. Nastáva, keď kostná dreň neprodukuje dostatok nových krviniek. Aplastická anémia môže byť získaná alebo zdedená. Rozoznávame aj rôzne myeloproliferatívne poruchy, ktoré sa vyskytujú pri abnormálnom raste kmeňových buniek v kostnej dreni. To môže viesť k zvýšenému počtu konkrétneho typu krviniek.

Transplantácia kostnej drene

Leukémia a ďalšie ochorenia kostnej drene narúšajú imunitný systém a zbavujú orgány a tkanivá životodarného kyslíka a živín, ktoré potrebujú. Na liečenie tohto stavu sa často využíva transplantácia kostnej drene, čo je jedna z foriem darovania krvotvorných buniek postihnutému pacientovi (ďalšími sú darovanie pupočníkovej krvi a darovanie periférnych kmeňových krvotvorných buniek). 

Transplantácia krvotvorných buniek umožňuje obnovenie krvotvorby pri ochoreniach spojených s ťažkým poškodením kostnej drene a je nevyhnutná pre prežitie pacienta. Podľa Svetovej asociácie darcov kostnej drene (WMDA) bolo k 31. decembru 2019 na Slovensku registrovaných 17 731 dobrovoľných darcov kostnej drene a 1 692 jednotiek pupočníkovej krvi, ktorá obsahuje veľké množstvo krvotvorných kmeňových buniek a je kritická pro obnovovaní krvotvorby.

Celkovo bolo v krajinách EÚ v roku 2019 registrovaných viac ako 1,6 milióna dobrovoľných darcov, čo predstavuje 10 % nárast oproti roku 2018. 

Typy transplantácie kostnej drene

Rozlišujeme niekoľko rôznych druhov transplantácie kostnej drene:

• Autológna transplantácia – pacienti pri nej dostávajú svoje vlastné kmeňové bunky odobraté z periférnej alebo pupočníkovej krvi na doplnenie kostnej drene.
• Syngénna transplantácia – pacienti prijímajú kmeňové bunky od svojho identického dvojčaťa.
• Alogénna transplantácia – pacienti dostávajú zodpovedajúce kmeňové bunky od svojho súrodenca, rodiča alebo nepríbuzného darcu.
• Haploidentická transplantácia –  možnosť liečby pre približne 70 % pacientov, ktorí nemajú zodpovedajúceho darcu HLA (ľudské leukocytové antigény, ktoré pomáhajú imunitnému systému človeka identifikovať rozdiely medzi zdravým telesným tkanivom a cudzími látkami, ktoré môžu spôsobiť infekciu).
• Darovanie pupočníkovej krvi – druh alogénneho transplantátu. Kmeňové bunky sa odstránia z pupočnej šnúry novorodenca ihneď po narodení. Zmrazené sa skladujú, kým nie sú potrebné na transplantáciu. 

Redakcia, zdroje: World Marrow Donor Association (WMDA), National Cancer Institute

Foto: ilustračné, Envato Elements

About Author

Ladislav Bučík

See author's posts