Znamenajú aktivity s vyššou frekvenciou efektívnejší boj s kardiovaskulárnymi ochoreniami?
Kardiovaskulárne ochorenia patria k najčastejším príčinám úmrtia. Na celom svete im ročne podľahne takmer 18 miliónov ľudí. Jedným z účinných nástrojov prevencie je fyzická aktivita alebo šport. Vedci z Oxfordskej univerzity vykonali dosiaľ najväčšiu štúdiu, počas ktorej pozorovali až 90 211 osôb, konkrétne akcelerometrom, ktorí mali umiestnení na zápästí. Hľadali odpoveď na otázku, či aktivity s vyššou frekvenciou a náročnosťou majú vyšší efekt v boji s kardiovaskulárnymi ochoreniami.
Každý z účastníkov tejto štúdie, trvajúcej päť rokov, viedol bežný život. Niekto aktívnejší, iný menej. Väčšina vykazovala miernu úroveň aktivity alebo aktivitu s miernou frekvenciou fyzickej činnosti.
Tí menej aktívni mali fyzickú aktivitu s vyššou intenzitou menej ako 10 minút týždenne. Naopak, tí najaktívnejší vykonávali takúto aktivitu v priemere 50 minút týždenne. Najčastejšie išlo o beh.
Z celej skupiny boli kardiovaskulárne ochorenia diagnostikované u 3 617 ľudí (z toho 312 s následkom smrti).
Počet prípadov kardiovaskulárnych ochorení sa v pozorovanej skupine viac ako 90 000 ľudí menil práve s množstvom času, ktorí jednotlivci venovali fyzickej aktivite.
Keď viac znamená lepšie
Najnižšie riziko ochorenia vedci pozorovali u ľudí, ktorí patrili k najaktívnejšej štvrtine z pozorovaných. Tí sa pravidelne venovali miernej alebo intenzívnej aktivite a riziko ochorenia sa u nich znížilo v priemere o 48 % až 57 %.
U ľudí, ktorí častejšie alebo pravidelne cvičia, je tiež nižšia pravdepodobnosť, že budú piť alkohol, fajčiť a viesť nezdravý životný štýl. Naopak, aj štúdia realizovaná na dobrovoľníkoch z Veľkej Britácie, Walesu a Írska potvrdila, že osoby, ktoré majú počas týždňa menej aktívnych momentov, spotrebujú viac alkoholu, cigariet, majú vyššiu mieru telesného tuku a niektorým bola časom diagnostikovaná aj hypertenzia, vysoký krvný tlak.
Okrem toho však podľa štúdie svoju úlohu zohráva aj frekvencia a intenzita vykonávanej aktivity, najmä pri športe. Vedci sledovali zvyšujúci sa efekt so zvyšujúcou sa intenzitou aktivity; nedospeli však k žiadnej vrchnej hranici, pri ktorej by sa zvyšujúce účinky fyzickej aktivity ako prevencie pred kardiovaskulárnymi ochoreniami zastavili.
Štúdia vykázala mierne lepšie výsledky u žien ako u mužov. Fyzická aktivita ako prevencia pred kardiovaskulárnymi ochoreniami tak získava podľa autorov štúdie ešte väčšiu dôležitosť ako doteraz.
Strašiak na Slovensku
Jedno z kardiovaskulárnych ochorení, konkrétne ischemická choroba srdca, bolo v roku 2016 najčastejšou príčinou úmrtia Slovákov. Spôsobilo každé štvrté úmrtie. V EÚ ide o štvrtú najvyššiu mieru úmrtnosti obyvateľstva. Druhou najčastejšiu príčinou úmrtia bývajú cievne mozgové príhody, napriek tomu, že počet úmrtí sa darí medziročne znižovať.
V znižovaní úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia Slovensko výrazne zaostáva za vyspelými krajinami. Najmä na ischemickú chorobu srdca a náhlu cievnu mozgovú príhodu zomiera ročne na Slovensku približne 23 000 ľudí. Podľa OECD bola v roku 2018 na Slovensku o 100 % vyššia úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia, ako bol v tom čase priemer krajín OECD. Dokonca o 300 % vyššia ako je vo Francúzsku a v Holandsku.
Rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení
Tie možno deliť na tie, ktoré vieme ovplyvniť, a tie na ktoré nemáme žiaden dosah.
Najčastejšie modifikovateľné faktory
Vysoký cholesterol
Vysoký krvný tlak
Odmietavý postoj k fyzickej aktivite
Najčastejšie nemodifikovateľné faktory
Pohlavie
Vek
Rasa
Genetická predispozícia
Odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie upravované v decembri 2020 hovorí o tom, že každý dospelý by mal týždenne aspoň 150 minút vykonávať miernu až intenzívnu fyzickú aktivitu.
Redakcia, zdroj: https://journals.plos.org/plosmedicine/article?id=10.1371/journal.pmed.1003487
Foto: Envato Elements