Psychológ: Svet po korone bude iný. Myslím, že väčšina ľudí si bude vychutnávať voľný pohyb
Máte už dosť pobytu vo vlastnom byte či v dome? Nebaví vás chodiť na tie isté miesta? Znepokojujú vás nekončiace správy o situácii s covidom-19? Pýtali sme sa skúseného psychológa ako s týmto stavom bojovať a ako poznáte, že potrebujete odbornú pomoc. Na otázky odpovedá PhDr. Karol Kleinmann, PhD.
Už rok nás covid-19 ohrozuje na životoch a zároveň obmedzuje našu slobodu. Každý sa s obmedzeniami vyrovnávame inak. Aké sú vaše poznatky za posledné mesiace? S čím ste sa stretli u pacientov?
V posledných mesiacoch u pacientov, ktorí majú určité psychické problémy, prevláda zvýšený strach a hnev. Ľudia vidia, že sú bezmocní proti covidu-19 a odporúčané opatrenia zvyšujú u nich napätie, ktoré býva spájané s otázkou dokedy ešte? Psychicky labilnejší klienti nedokážu adekvátne reagovať na danú situáciu a problém sa zvyšuje najmä vtedy, ak k tomu pristupujú ich staršie nevyriešené záležitosti alebo somatické ochorenia.
Ktorá veková skupina zvláda situáciu najhoršie?
Zatiaľ neboli zverejnené výsledky exaktných štúdií ,ale empiricky sa dá dedukovať, že ide o skupinu mladých ľudí vo veku 10 – 20 rokov a o seniorov po 80 veku ich života. Je paradoxné, že práve maloletí a mládež, ktorí si vnútorne vždy želali verneovské Dva roky prázdnin, sa už nasýtili sociálnej izolácie a začali túžiť po škole ako mieste na sociálny kontakt.
Starší seniori cítia, že je to posledná kapitola ich života a nepriaznivo prežívajú akékoľvek obmedzovania.
Niektorí mladí ľudia majú názor, že im predsa vírus nemôže zobrať ich mladosť. Stretávajú sa v skupinách, nenosia rúška a ochranu pred covidom-19 nepovažujú za dôležitú. Čo by ste im odkázali?
Mladá generácia vždy zľahčovala aktuálne situáciu. I keď internet a sociálne siete im v prvých mesiacoch boli dostatoční partneri, naraz si mnohí uvedomili, že existuje aj živý svet a virtuálna skutočnosť ho nemôže nahradiť.
Môže na nás negatívne vplývať aj nekonečné množstvo informácií o pandémii a zhoršujúcej sa situácii? (Zvyšujúce sa počty úmrtí, problémy v nemocniciach a ďalšie negatívne správy.)
Určite vplýva. Nadbytočný počet negatívnych informácií narušuje našu psychickú rovnováhu. Treba, aby počet pozitívnych a negatívnych informácií bol minimálne vyrovnaný. Práve v krízových situáciách vzniká množstvo vtipov, ktoré parodujú danú situáciu a pôsobia na dušu ako balzam. V súčasnom období sú esemesky a maily s touto témou priam zaplavené. Ak sa ľudia smejú,vyplavujú zo seba nahromadený stres a úzkosť. A to im umožňuje lepšie prežitie tejto drakonickej doby. Informácie musia byť zrozumiteľné pre všetky vrstvy obyvateľstva. Aj tá najhoršia správa musí byť podaná priateľsky a s porozumením. Stále platí, že keď niekoho chceme oholiť, najprv mu musíme tvár namydliť.
Odporúča sa takým osobám obmedzenie sledovania týchto správ na minimum?
Absolútna izolácia od informácií by takúto situáciu neriešila. Aktuálne všetky vlády na svete počítajú s tým, že informácie sa šíria najmä cez médiá. Záleží na primeranej komunikačnej kultúre vládnych činiteľov. Mnohých irituje arogantný prístup vládnych predstaviteľov a ich omnipotentný prístup k tejto situácii.
Ako spoznám, že by som mal vyhľadať odbornú pomoc?
Zvyčajne nás prestanú baviť veci, ktoré boli pre nás veľmi dôležité, horšie spíme, budíme sa nadránom a už potom nevieme zaspať, sme bez príčiny plačlivý.
Môžu úzkosť a depresia z koronavírusu viesť až k myšlienkam o samovražde?
Môžu, ale je to málo pravdepodobné. Ľudia páchajú samovraždy, ak sa dostanú do situácie, že psychická bolesť je vyššia ako fyzická. V terminálnom štádiu ochorenia na koronavírus je pacient taký oslabený, že na nejakú osobnú deštrukciu už nemá síl. Samovražedné sklony môžu mať hysterické typy pacientov.
Niektorí z nás obmedzili vychádzanie z domu na návštevu lekárne, potravín, drogérie. Prácu vykonávajú z domu. Kontakt majú iba s najbližšou rodinou. Môže nás takýto dlhodobý režim nejako poznačiť? Môže niekto trpieť strachom z kontaktu s cudzími osobami?
Každý druh izolácie vyvoláva u labilných ľudí rôzne prejavy. Ľudia sú vystrašení, jedni sa boja, že im nebude poskytnutá primeraná zdravotnú pomoc, iní majú strach, že sa v nemocnici nakazia. Hrozivé čísla, ktoré sú dennodenne zverejňované v médiách, vyvoláva obavu aj z objatia najbližších príbuzných. Na druhej strane sa však ešte u veľa ľudí prejavuje nedisciplinovanosť, nedodržiavajú základné hygienické pravidlá. Ide zväčša o ľudí mrzutých, hostilných, neempatických, ktorí si presadzujú svoju pravdu.
Už mesiace musíme znášať obmedzenia. Ako ďalej v boji s depresiou z obmedzeného pohybu, kontaktu, z odstrihnutia od sociálnych väzieb? Môžu pomôcť detaily? Zmena miesta na vychádzku alebo beh v prírode? Hľadanie nových záujmov v rámci ponúkaných možností? (napr. online kurzy.)
Dlhodobá izolácia vyvoláva deprivácie psychicky a určite bude platiť, že svet po korone bude iný. Myslím, že väčšina ľudí si bude vychutnávať voľný pohyb a mnohí aj prehodnotia svoj egoistický prístup k životu. Covid nás aj učí, že aktuálne je naša spotreba veľmi vysoká a budú žiť skromnejšie. Človek bude hľadať jednoduchší životný štýl a venovať viac času mimopracovným aktivitám. A mnohí pochopia, že to, čo prežívali, nebola depresia v pravom zmysle slova, ale iba zmena nálad a obranná reakcia psychiky na nepriaznivú situáciu.
PhDr. Karol Kleinmann, PhD., psychológ
Klinický a dopravný psychológ.
Psychoanalytická (dynamická) psychoterapia, hypnoterapia pri úzkosti, strachu a fóbiách, psychosomatických a sexuálnych poruchách. Párová terapia. Psychoterapia partnerských a sexuálnych porúch.
Redakcia
Foto: Envato Elements, archív PhDr. Kleinmann
About Author
