Keď sú kĺby opotrebované: kedy hrozí artróza?
Ochorenia šliach v oblasti ramena či artróza, teda postupná strata kĺbovej chrupky – to sú najčastejšie dôsledky dlhodobého a nadmerného zaťaženia našich končatín. Za degeneráciou kĺbov, mäkkých tkanív a poškodením nervov treba hľadať profesiu, genetiku i obezitu.
Pri manuálnej práci nezabúdajte na zotavenie
Rebríčku všetkých hlásených chorôb z povolania v Slovenskej republike už dlhodobo kraľuje tzv. ochorenie končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia. Tento termín je pre praktického ortopéda pomerne neznámy, nejde o diagnózu, ale iba o popis predpokladanej príčiny ochorenia.
„Niekoľkoročná práca napríklad so zbíjačkou sa musí na ramene a lakti neblaho podpísať,“ hovorí MUDr. Roman Totkovič, FEBOT, primár Kliniky muskuloskeletárnej a športovej medicíny Nemocnice AGEL Košice-Šaca. „Prevenciou je správna technika práce, dostatočný odpočinok a aj regenerácia.“
Kĺby by nám mali slúžiť po celý život
„Treba povedať, že dlhodobé nadmerné a jednostranné zaťaženie nie je dostatočnou príčinou na rozpad chrupky toho-ktorého kĺbu,“ pokračuje ortopéd. „Naše kĺby majú predpoklady slúžiť nám po celý život. Životnosť kĺbu však výrazne narúšajú úrazy, osové deformity (napríklad, ak má niekto nohy do „O“) a veľké slovo má, rovnako ako pri všetkých diagnózach, predovšetkým naša genetická výbava.“
Typickým príkladom je artróza – postupná strata kĺbovej chrupky je koncovým štádiom poškodenia kĺbu z rôznych príčin.
Čo je artróza?
Artróza nie je ničím príjemným – ide o nezápalové degeneratívne ochorenie, ktoré môže postihnúť ktorýkoľvek kĺb v tele. Spôsobuje ho bežné opotrebovanie kĺbov a najmä chrupaviek, preto je najčastejšia u ľudí nad 50 rokov.
Sú to práve chrupavky, ktoré nám umožňujú bezbolestne sa hýbať. Predstavme si ich ako mäkké spojivové tkanivo, ktoré pokrýva zakončenia kostí a tým pomáha kĺbom v pohybe. Postupom času sa môže stenčovať a dokonca úplne zmiznúť.
Ako sa prejavuje artróza?
Opotrebovaním chrupavky sa stráca kontakt medzi kosťami v kĺboch, čo znamená, že napríklad koleno sa nepohybuje tak hladko, ako by malo. Výsledkom sú bolestivé nepríjemné prejavy. „Na každom kĺbe dolných končatín sa artróza prejavuje predovšetkým bolesťou a obmedzenou hybnosťou. Pri kolene a predovšetkým členku a kĺboch nohy sa môže pridať aj deformita,“ uvádza MUDr. Roman Totkovič.
Artróza a poškodenie menisku
Najčastejšou príčinou artrózy kolena je podľa jeho skúseností predchádzajúce poškodenie menisku: „Ak si napríklad niekto v sedemnástich rokoch roztrhne väzivový ‚vankúšik‘ v kolene zvaný meniskus, a nedá sa profesionálne operačne ošetriť, tak má v 40 rokoch artrózu kolena. Zhoršovaniu už raz prítomnej artrózy sa však dá predísť – a to je predovšetkým udržaním správnej telesnej hmotnosti a udržaním správnej svalovej sily.“
Keď je problémom vysoká hmotnosť
V súčasnosti je najväčšia príčina toho, že kĺb nevydrží, predovšetkým obezita. „Máme veľa dôkazov, že ak pacient schudne 20- až 30 kilogramov, kolená ho prestanú bolieť,“ vysvetľuje primár Totkovič. „Aj jednoduchá matematika nám povie, že ak denne prejdeme dva kilometre, tak tých 20 kilogramov, ktoré má človek navyše, znamená zbytočnú záťaž kĺbu 20 ton. A to je iba jeden deň, ročne to je viac než 700 ton!“
Ako sa artróza diagnostikuje?
Hoci má artróza svoje typické príznaky – bolesť viazanú na fyzickú záťaž a obmedzenú hybnosť –, definitívnu diagnózu lekárom ukáže až bežné rtg. vyšetrenie. Diagnóza artrózy vo väčšine prípadov teda nie je odborne ani finančne náročná.
Ako sa lieči?
Keď sa na artrózu pozrieme z celosvetového hľadiska, ide o jednu z najčastejších príčin návštevy lekára. Jej liečbe sa preto venuje mimoriadna pozornosť. Žiaľ, raz poškodená chrupka v celom kĺbe sa nedá nahradiť.
Liečba artrózy má tri piliere: režimové opatrenia, teda schudnutie, udržanie hybnosti kĺbu (pohyb kĺbu bez gravitačnej záťaže, napríklad bicyklovanie a plávanie), rehabilitačné procedúry, farmakologickú liečbu a operačnú liečbu.
Ktoré lieky pomáhajú pri artróze?
„Používame buď injekcie do postihnutého kĺbu, keď sa pokúšame dodať kyselinu hyalurónovú (kyselina hyalurónová je časťou normálnej kĺbovej tekutiny, tzv. kĺbové mazivo), alebo tam vstrekujeme injekcie krvných doštičiek, alebo aktívnych častí krvi získanej zo samotného pacienta. Niekedy je vhodné aplikovať injekciu s hormónom drene nadobličiek, ktorá nám utlmuje zápal kĺbu,“ opisuje skúsenosti z praxe MUDr. Totkovič.
Z liekov je možné používať niektoré aj voľne dostupné preparáty, pričom ich efektivita nie je zaručená, alebo lieky proti bolesti, ktoré neliečia samotnú artrózu, iba tlmia príznaky ochorenia. Pri miernej artróze môžu byť postačujúce.
Kedy prichádza na rad operácia?
„Operačná liečba sa používa, ak sú vyčerpané neoperačné možnosti liečby,“ uzatvára odborník. „Postihnuté šľachy na ramene sa dajú zašiť, kĺby sa môžu kamerou ‒ artroskopom ‒ prepláchnuť a vyčistiť zvyšky rozpadnutej chrupky. Definitívnou liečbou úplne zničeného kĺbu je jeho umelá náhrada alebo jeho znehybnenie. Práve umelé kĺbové náhrady sú tie operácie, ktoré robia ortopédi najčastejšie.“
Jana Krajčovičová
Foto, Video: Archív MUDr. Roman Totkovič