Vplyv ochranných rúšok a respirátorov na pľúcnu a srdcovú kapacitu u zdravých dospelých osôb
Po nástupe pandémie COVID-19 takmer všetky krajiny postupne nariadili povinné prekrytie tváre a dýchacích ciest, minimálne na verejnosti. Predtým ešte nikdy neboli tieto zdravotnícke pomôcky využívané v takom výraznom množstve. Katedra kardiológie na Lipskej univerzite realizovala štúdiu, ktorá mala ukázať pľúcnu a srdcovú kapacitu osôb počas nosenia ochrany tváre.
Do štúdie sa zapojili iba zdraví jedinci, zväčša zdravotnícki pracovníci. Osoby so srdcovými, s pľúcnymi alebo so zápalovými ochoreniami boli z výskumu vopred vylúčené.
Získané hodnoty boli namerané u 12 osôb, ktoré boli testované v náhodnom poradí. Každý absolvoval test trikrát. Bez masky, s bežným jednorazovým chirurgickým ochranným rúškom, s maskou FFP2. Testy sa uskutočňovali v rovnakej časti dňa, s časovým odstupom minimálne 48 hodín.
Jednorazové chirurgické masky sú určené na zníženie prenosu vírusu z nositeľa na pacienta. Tiež na zabránenie kontaktu rúk a tváre.
Respirátory FFP2/N95 spĺňajú požiadavky na filtráciu malých častíc prenášaných vzduchom. Priliehajú k tvári nositeľa a považujú sa za účinnejšie ako chirurgické masky.
Získané hodnoty boli pozorované pomocou ergospirometrie a impedančnej kardiografie. Testované osoby následne v dotazníku hodnotili aj pohodlie alebo nepohodlie pri nosení ochrannej masky.
Výsledky
Obe masky významne znížili parametre pľúc. Ovplyvňujú nielen výkon pozorovanej osoby pri fyzickej aktivite, práci alebo cvičení, ale aj v pokoji. Majú negatívny vplyv na maximálnu absorpciu kyslíka. Konzistentne horší výsledok majú v tomto smere respirátory ako chirurgické rúška.
Dynamické funkcie pľúc tak boli pri použití masiek, samozrejme, nižšie, ako bez nich. Ale srdcový výdaj bol podobný s maskou aj bez masky. Počas celého času hlásili účastníci testu nekomfort a nepohodlie počas nosenia týchto masiek.
Redakcia, Zdroj: Clinical Research in Cardiology
Foto: Envato Elements