Reklama

Všetky naše obojživelníky ako žaby či mloky patria medzi ohrozené živočíchy

Obojživelníky na Slovensku sú ohrozené a chránené

Salamandra škvrnitá patrí medzi najznámejšie v Európe. Foto: Envato Elements

Všetky naše druhy obojživelníky sú ohrozené a chránené. Za ich úbytkom je celý rad faktorov – vysúšanie mokradí, zánik vodných plôch, úprava meandrujúcich vodných tokov, znečistenie vody. Mnoho jedincov hynie pri kosení lúk a ťažbe dreva pomocou ťažkých mechanizmov. Obojživelníkom môžeme celoročne pomôcť ochranou jazier, mokradí a pramenísk. Veľkou pomocou je aj vhodne zostavené záhradné jazierko, vysvetľuje Badidová Brinzíková z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne.

Obojživelníky sú vo svete ľudí odpradávna spojené s rôznymi poverami či predsudkami. Napríklad žaba sedí na prameni či bozk „škaredej žabe“.

„V skutočnosti ide o veľmi zaujímavú skupinu, ktorá má v prírode nezastupiteľné miesto,“ povedala Martina Brinzíková Badidová z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne.

Na Slovensku sa vyskytuje jeden druh salamandry (salamandra škvrnitá), päť druhov mlokov (mlok horský, hrebenatý, dunajský, karpatský a bodkovaný). A 12 druhov žiab (kunka červenobruchá a žltobruchá, hrabavka škvrnitá, ropucha bradavičnatá a zelená, rosnička zelená, skokan ostropyský, štíhly, hnedý, krátkonohý, rapotavý a zelený).

Život obojživelníka

Prvú časť života prežívajú obojživelníky striktne vo vode. Ich vajíčka majú jemný obal, na suchu by sa z nich nevyliahol nový život. Preto ich kladú do vody a žubrienky, ktoré sa z nich vyliahnu, majú žiabre. Po premene na dospelého jedinca, napríklad žabu či mloka, dýchajú pľúcami a pomocou kože a žijú na súši.

Vtedy už nepijú vodu, ozrejmila Brinzíková Badidová. Sú dravé, živia sa pohybujúcou živou korisťou napríklad červami, pavúkmi, vodnými bezstavovcami či hmyzom. Pri love využívajú hlavne zrak, ktorý im nemusí slúžiť iba na nájdenie potravy, ale dokonca si môžu očnými buľvami pomáhať pri prehĺtaní potravy, ktorú hltajú v celku. Samy sú korisťou pre plazy, dravé a všežravé vtáky, cicavce.

„Sú takzvané poikilotermné živočíchy, majú premenlivú teplotou tela. Teplo získavajú z vody, zo vzduchu, z pôdy a slnečného žiarenia. U žiab napríklad zistili telesnú teplotu od troch do 35,7 stupňa Celzia.

V našich podmienkach na pokles teploty reagujú obojživelníky prezimovaním, pri ktorom znížia všetky svoje životné funkcie na minimum. Vyhľadajú si nezamŕzajúce vlhké úkryty, napríklad dutiny v zemi, zahrabané v pôde, v bahne alebo pod kameňmi vo vode, kde prezimujú,“ vysvetlila Monika Chrenková z inštitútu Daphne.

Ochranu a význam obojživelníkov pre ľudí priblíži aj ekovýchovný program, ktorý inštitút Daphne pripravuje v rámci projektu „Ecoregion SKAT“. Je spolufinancovaný z Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Rakúsko, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Zdroj: TASR

Foto: Envato Elements

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Copyright 2022 © epoc pro, s.r.o.

Prihlásiť sa ku odberu noviniek

Pripojte sa k nášmu zoznamu adresátov a dostávajte každý týždeň výber najzaujímavejších správ zo sveta Ortopedického magazínu.

Úspešne ste sa prihlásili k odberu.

Share This