Novinka v liečbe osteoartrózy ‒ chrupavka dodávajúca protizápalové liečivo
Vedci z Washingtonskej lekárskej fakulty v St. Louis pri vývoji nových spôsobov liečby osteoartrózy geneticky upravili chrupavku tak, aby dodávala protizápalové liečivo. A to práve v momentoch, keď pacient ohýba koleno alebo iným spôsobom zaťažuje kĺby. Štúdiu zverejnil odborný portál Science Advances.
Artróza sa v úvodných štádiách prejavuje bolesťou pri pohybe. Ide o pohyby, ktoré mechanicky zaťažujú kĺb. Taká bolesť nám dokáže znemožniť vykonávanie manuálnej práce, pokračovať v športe alebo viesť aktívny život. Vedci z Washingtonskej lekárskej fakulty v St. Louis preto navrhli zmenu génov v bunkách chrupavky, ktoré naprogramovali tak, aby reagovali na mechanické namáhanie spojené s pohybom a prenášaním hmotnosti. V takých momentoch spustia produkciou liečiva na boj proti zápalu.
Najskôr v laboratóriu uskutočnili testy pomocou buniek chrupavky ošípaných. Sledovali, ako tieto bunky reagujú pri mechanickom zaťažení. Identifikovali tak kľúčové dráhy v bunkách, ktoré reagujú na stres vyvolaný zaťažením, a génové obvody v chrupke, ktoré sa aktivujú mechanickým zaťažením.
Reakcia podobná dotykovému displeju
Rovnako ako dotykový senzor na smartfóne, aj bunky chrupavky cítia, keď na ne pôsobí stres vyvolaný tlakom. Zápal spojený s nadmerným tlakom spôsobuje v prípade artritídy rozpad chrupavky. Bunky vyvinuté v týchto experimentoch však reagovali na spomínaný stres vylučovaním protizápalového liečiva, ktoré blokovalo poškodenie chrupavky. Bunky boli skonštruované tak, aby uvoľňovali liek nazývaný anakinra (Kineret), ktorý sa používa na liečbu reumatoidnej artritídy a sľubuje liečbu posttraumatickej osteoartrózy, ku ktorej dôjde po poranení kĺbu.
Predchádzajúce štúdie s liekom u pacientov s osteoartrózou preukázali, že je bezpečný. Ak sa však vstrekuje iba do kĺbu, môže byť málo účinný, resp. v niektorých prípadoch neúčinný. Autori štúdie predpokladajú, že na dosiahnutie želanej funkcie musí byť liek uvoľňovaný v artritických kĺboch dlhšie, v čase, keď dochádza k mechanickému zaťaženiu.
Liečivo podľa autorov štúdie treba aplikovať dlhodobo, v prípade pacientov s vážnym stavom aj niekoľko rokov. Vyvinuté bunky dodávajú liečivo iba vtedy a tam, kde je to potrebné. To by malo umožniť vyhnúť sa vedľajším účinkom spojeným s dlhodobým dodávaním silného protizápalového liečiva do celého tela. Vedľajšie účinky môžu zahŕňať bolesť žalúdka, hnačku, únavu a vypadávanie vlasov.
Budúcnosť liečby?
Tím vedcov z Washingtonskej lekárskej fakulty v St. Louis plánuje použiť rovnakú techniku na zmenu iných typov buniek pri výrobe rôznych liekov. Chce pracovať na bunkách, ktoré budú automaticky produkovať lieky tlmiace bolesť, protizápalové lieky alebo rastové faktory, aby sa chrupavka regenerovala. Inak povedané, zrejme bude možné naprogramovať bunky tak, aby dodávali potrebné terapie v reakcii na rôzne zdravotné problémy.
Zdroj: Washingtonská univerzita v St. Louis
Odkaz: Nims, R. J. a kol. (2021) Syntetický mechanogenetický génový obvod pre autonómne dodávanie liečiva do upravených tkanív. Vedecké pokroky. doi.org/10.1126/sciadv.abd9858.
Foto: ilustračné, Envato Elements