Mor je starší, než sme predpokladali. Vedci objavili praveké stopy čiernej smrti
Foto: ilustračné, Envato Elements
Mor je zdá sa ešte starší, než sme pôvodne predpokladali. Najstaršie stopy po baktérii Yersinia pestis boli len nedávno objavené v tisícky rokov starom hrobe. Kosti a zuby infikovaného muža boli nájdené v oblasti dnešného Lotyšska. Informáciu publikoval vedecký portál ScienceNews.
Bližšia genetická analýza ukazuje, že kmeň Y. pestis, ktorý infikoval muža, sa objavil približne pred 7 100 rokmi. Doteraz sa najstaršie pozostatky tejto neslávne známej baktérie nachádzali v 5000 rokov starom masovom hrobe v Škandinávii, ktorý pravdepodobne vznikol ako pozostatok morovej epidémie. Kosti muža v dnešnom Lotyšsku ukazujú, že zomrel približne tiež pred 5000 rokmi, ale v jeho DNA sa nachádza omnoho starší kmeň tejto baktérie.
Menej virulentný kmeň
Analýza tohto kmeňa naznačuje, že ide o menej virulentný kmeň, ktorému zároveň chýbal gén pre rýchly prenos z blchy na človeka. Ten sa vyvinul asi o 1500 rokov neskôr a spôsobil epidémiu bubonického moru, známu aj ako Čierna smrť.
Je vysoko pravdepodobné, že tento omnoho skorší morový kmeň prešiel na človeka na základe izolovaného incidentu, teda napríklad pohryznutím od hlodavca. Muž nájdený v starovekom hrobe bol starostlivo pochovaný a tím archeológov a vedcov nenašiel v blízkosti žiadne masové hroby, ktoré by ukazovali na rozšírenie nákazy. Muž tak síce podľahol závažnej chorobe, no nerozšíril ju medzi svojimi najbližšími.
Zaujímavá história moru
Nedávno nájdený kmeň Y. pestis nakoniec vyhynul a nahradili ho iné, omnoho infekčnejšie a nebezpečnejšie verzie. Aj vďaka tomuto objavu však dokážeme bližšie nahliadnuť do procesu vývoja choroby, ktorá v stredoveku takmer vyhubila európsku populáciu.
Redakcia
Zdroj: ScienceNews
Foto: ilustračné, Envato Elements
About Author
