História remeselnej výroby ortopedických pomôcok DIEL IV.

ERGON a ostatné výrobné družstvá a ústavy pre telesne postihnutých

V roku 1922 vzniklo v Brne „Výrobné, nákupné a úsporné družstvo vojnových invalidov ERGON“, ktoré malo podobnú náplň činnosti ako pražský ODIP a počas svojej existencie dosahovalo dobré hospodárske výsledky. Zaniklo v roku 1950, keď sa zlúčilo s ODIP-om do celoštátneho družstva bandážistov a ortopédov s názvom ODIP-ERGON. V roku 1952 bolo premenované na Družstvo ORTHOPEDIA a od 1. januára 1953 ORTHOPEDIA, národný podnik riadený ministerstvom zdravotníctva.

V dôsledku federatívneho usporiadania republiky znova vznikol v roku 1969 ERGON ako výrobný národný podnik so závodmi v Prahe a Brne. Zabezpečoval výrobu ortopedických pomôcok pre Česko, v niektorých odvetviach – napríklad výrobe obuvi – sporadicky aj pre Slovensko. V roku 1972 bolo k ERGON-u pričlenené Výskumné a vývojové protetické pracovisko so sídlom v Prahe. ERGON ako výrobný podnik funguje dodnes.

V dvadsiatych rokoch vznikli aj iné družstvá na výrobu ortopedických pomôcok, boli to v Plzni ORTHOS a v Opave VIGOR. Obe boli spolu s ERGON-om začlenené v roku 1950 do národného podniku ODIP-ERGON.

V tomto období vznikli aj ústavy pre telesne postihnutých v Brne-Královom Poli a v Plzni. Tieto ústavy plnili veľmi významnú úlohu v starostlivosti o telesnej postihnutých. Deťom a mladistvým s vrodenými chybami pohybového ústrojenstva okrem poskytovania ortopedických pomôcok a liečby umožňovali aj výchovu a vzdelávanie a prípadne vyučenie vo vhod- nom učebnom odbore. Telesne postihnutí ľudia takto mohli dosiahnuť existenčnú samostatnosť, takže neboli odkázaní na pomoc charity alebo dokonca žobranie.

Ortopedické družstvo invalidov Praha – ODIP a jeho pobočka Bratislava

Ortopedické družstvo invalidov Praha – ODIP vzniklo 16. 6. 1918. Družstvo založili invalidi, ktorí sa zaoberali výrobou ortopedických pomôcok.

1. januára 1923 vznikla v Bratislave samostatná filiálka ODIP-u. Družstvo sídlilo v prenajatých priestoroch na Vajnorskej ulici v Bratislave (obrázok č. 41).

V obchodnom registri malo družstvo zapísaný nasledovný program:

„Výroba protéz DK a HK, liečebné a nápravné korzety, podperné prístroje, ortopedická obuv a ďalšie druhy ortopedických, protetických a terapeutických pomôcok“.

Vzhľadom na kvalitu svojej produkcie sa družstvo stalo jediným dodávateľom všetkých ortopedických pomôcok a ortopedickej obuvi pre vojnových invalidov na celom území Slovenska. Objednávku družstvu pridelil Zemský, neskôr Štátny úrad pre vojnových poškodencov. Úrad viedol evidenciu a komunikoval so všetkými vojnovými invalidmi. Okrem iného ich objednával na odobratie mier, skúšky a preberanie ortopedických pomôcok.

Jedným zo spôsobov starostlivosti bolo navštevovanie pacientov – klientov v domácnostiach. Po Slovensku cestoval zamestnanec družstva – odborný technik, ktorý navštevoval invalidov a bral im miery na zhotovenie pomôcok. Rovnaké úlohy plnil ďalší technik v rámci Bratislavy. Dochádzal do nemocníc, na kliniky i k pacientom domov.

Významným odberateľom produkcie družstva sa stali aj Okresné nemocenské poisťovne. V snahe uspokojiť požiadavky pacientov sa vytvorili v Okresných nemocenských poisťovniach pracoviská družstva, kde pacientom nielen odoberali miery, ale pomôcky im aj skúšali a odovzdávali.

Družstvo už od svojho vzniku patrilo medzi najväčšie výrobné družstvá na Slovensku. Koncom tridsiatych rokov zamestnávalo 71 pracovníkov. V tomto období malo vo svojom výrobnom sortimente 8 druhov protéz DK, 5 druhov protéz HK, 16 druhov prístrojov (ortéz) DK, 2 druhy korzetov a priamidiel, 2 druhy brušných pásov na mieru a 3 druhy ortopedickej obuvi na mieru.

Po vzniku Slovenského štátu sa bratislavská filiálka ODIP-u osamostatnila, do závodu dosadili štátneho dozorcu. Počas vojny boli mnohé výrobné zariadenia zničené. Zamestnanci sa pustili do obnovy závodu a v júni 1945 sa už opäť začala výroba protéz.

Po skončení vojny znova vznikol tlak na zvyšovanie objemov výroby pomôcok. Veľký počet vojnových poškodencov očakával kompenzačné pomôcky, a tak v roku 1946 vzrástla výroba pomôcok v porovnaní s predvojnovým stavom trojnásobne. Najviac vojnových invalidov bolo na východnom Slovensku. Preto 1. januára 1947 zriadili pobočku bratislavského závodu v Košiciach, v niekdajších vojenských kasárňach. V roku 1948 začala pobočka fungovať na Skladnej ulici v priestoroch bývalého ERGON-u.

Súkromná výroba v celej ČSR začala zanikať po februári 1948. Pochopiteľne, dotklo sa to aj výroby ortopedických pomôcok. V súlade s celoštátnym trendom sa začala rozširovať družstevná výroba do všetkých odvetví národného hospodárstva. V roku 1950 tak vzniklo celoštátne výrobné družstvo ODIP – ERGON so sídlom v Prahe. V Bratislave však naďalej fungovala filiálka Pražského ústredia ODIP-u. V roku 1952 sa ODIP v Bratislave osamostatnil a závod dostal nový názov – Ortopédia, výrobné družstvo invalidov Bratislava. No fungoval iba rok a stal sa základom pre vytvorenie národného podniku ORTHOPEDIA.

ORTHOPEDIA, n. p., Praha a ORTOPÉDIA, n. p., Bratislava

V období po roku 1948 chcel štát získať dohľad nad výrobou nielen v ľahkom či ťažkom priemysle, ale aj nad poskytovaním pomôcok pre telesne postihnutých. Preto ministerstvo zdravotníctva vydalo výmer, na základe ktorého 1. januára 1953 vznikol národný podnik ORTHOPEDIA so sídlom v Prahe, ktorý mal celoštátnu pôsobnosť. Súčasťou boli závody v Brne a Bratislave. Závod v Bratislave mal pobočku v Košiciach.

Keďže však fungovanie tohto podniku nebolo príliš efektívne, národný podnik ORTHOPE- DIA sa v roku 1956 rozčlenil na dva samostatné podniky: v Česku zostala ORTHOPEDIA a na Slovensku vznikol národný podnik ORTOPÉDIA s celoslovenskou pôsobnosťou, so sídlom v Bratislave. Riadilo ho Povereníctvo zdravotníctva v Bratislave.

Zmena nastala nielen v názve podniku, ale zmenila sa aj jeho vnútorná štruktúra. V podniku sa odčlenili nevýrobné činnosti, t. j. ortopedickoprotetické služby. V roku 1957 sa v Bratislave, Piešťanoch, Martine a Košiciach zriadili tzv. „služobne“, v ktorých sa vykonávalo meranie, skúšanie a odovzdávanie pomôcok. Podstatnou skutočnosťou pre vznik „služobní“ bola snaha priblížiť služby pacientom a rozšíriť pôsobnosť do jednotlivých regiónov Slovenska, aby nemuseli cestovať do podniku v Bratislave či pobočky v Košiciach. „Služobne“ mali samostatné rozpočty, a tak sa stala ORTOPÉDIA jedným z prvých podnikov v republike s vlastnou maloobchodnou sieťou.

PROTETIKA, n. p., Bratislava

Názvy oboch podnikov boli temer zhodné, preto rozhodlo Ministerstvo zdravotníctva o zmene názvu bratislavského podniku ORTOPÉDIA na PROTETIKU, n. p., Bratislava. Stalo sa tak 1. januára 1962. Okrem toho, vzhľadom na dobré výsledky bratislavského podniku, bol od rovnakého dátumu k nemu pričlenený aj brniansky závod n. p. ORTHOPEDIA Praha.

V 60. rokoch nastáva najväčší rozvoj národného podniku PROTETIKA. Postupne sa zvyšoval počet druhov vyrábaných pomôcok a rástli aj ich počty. V roku 1961 podnik vyrábal 24 druhov protéz DK, 8 druhov protéz HK, 39 druhov prístrojov (ortéz) DK, 11 druhov korzetov a priamidiel, 25 druhov brušných pásov na mieru a 16 druhov ortopedickej obuvi na mieru, vrátane tých najzložitejších (obrázok č. 42).

Pribúdali nielen nové druhy pomôcok. Do výroby sa začali zavádzať aj nové materiály, napríklad sklolamináty, z ktorých sa začali vyrábať protézy HK a DK, korzety a priamidlá. Úspechom bola výroba prvej bioelektrickej protézy HK.

Zavádzaním mechanizácie do výroby sa postupne skracovali dodacie časy pomôcok, napr. ortopedickej obuvi.

Významným krokom pre ortopedickú protetiku sa stalo v roku 1964 odčlenenie tzv. „služobní“ a ich prechod do pôsobnosti Krajských ústavov národného zdravia. 1. januára 1964 vznikol národný podnik PROTETIKA s celoštátnou pôsobnosťou (teda nielen slovenskou), ktorý okrem výroby ortopedických pomôcok začal vyrábať aj pomôcky na ochranu a bezpečnosť pri práci a lokomočné pomôcky pre invalidov. Súčasťou podniku sa stali výrobné závody v Brne a v Prahe. Národný podnik ORTHOPEDIA Praha zanikol.

Postupným nárastom počtu vyrobených pomôcok stúpal aj počet zamestnancov a zvyšovali sa nároky na veľkosť a vybavenie výrobných priestorov. Prenajaté či postavené priestory už nevyhovovali ani zo zdravotného hľadiska. V roku 1961 preto schválili výstavbu nového závodu PROTETIKA Bratislava na Bojnickej ulici v Bratislave a v roku 1964 položili základný kameň. Výrobná budova bola dokončená v roku 1968 a administratívna o dva roky neskôr (obrázky č. 43 a 44). Sťahovanie do nových, vyhovujúcich priestorov sa začalo v roku 1968. V roku 1969 prišlo aj k organizačným zmenám – do novovytvoreného n. p. ERGON so sídlom v Prahe sa od PROTETIKy odčlenili závody v Brne a Prahe aj so svojimi výrobnými programami.

Z dôvodu straty časti sortimentu pristúpila PROTETIKA k ďalšej sériovej výrobe. Začali sa tu vyrábať ochranné rukavice z PVC, korkové výlisky na rehabilitačné sandále, ochranné motoštíty pre motorkárov a hliníkové tuby pre farmaceutický priemysel. Riaditeľom podniku v rokoch 1970 až 1982 bol Ing. Henrich Čapla. Od roku 1983 bol riaditeľom podniku Ing. Mikuláš Valent.

PROTETIKA po presťahovaní do nových priestorov mohla využívať aj nové technológie, uviedla napríklad výrobu strojovo šitej a neskôr lepenej ortopedickej obuvi (obrázok č. 45).

V tomto období sa rozšírila výroba polotovarov – montážnych dielcov na protézy DK natoľko, že bolo možné zostaviť stehnové a predkolenné protézy v rôznej veľkostnej ponuke. Vyrábali sa aj dva typy geriatrických protéz. V ortotike trupu bol v tom čase najpoužívanejší korzet Milwaukee na liečbu skolióz, vyvinutý v spolupráci s Maďarskom. Začali sa tiež vyrábať laminátové polotovary (obrázky č. 46, 47 a 48) na protézy, laminátové protézy a odľahčené – duralové dlahy pre niektoré druhy ortéz DK a HK.

Významnou pomôckou v preventívnej liečbe vrodeného vykĺbenia bedrových kĺbov boli Poštolkove nohavičky patentované MUDr. I. Poštolkom. Ich masové používanie do konca 80. rokov 20. storočia prinieslo podstatné zníženie používania zložitejších antiluxačných prístrojov na liečbu vrodeného vykĺbenia bedrového kĺbu.

V 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia bol národný podnik PROTETIKA jediným veľkým výrobcom ortopedických pomôcok v Slovenskej republike, ktorý v spolupráci s Oddeleniami ortopedickej protetiky zabezpečoval ortopedické pomôcky pre pacientov celého Slovenska.

V roku 1989 sa v súlade so zámerom štátu stala PROTETIKA, n. p., PROTETIKOU, š. p., čiže štátnym podnikom. Za riaditeľa bol zvolený Ing. Mikuláš Valent. Celospoločenské a politické zmeny, ktoré nastali ešte v tom istom roku, priniesli so sebou aj postupnú privatizáciu a trvalo len do 1. mája 1992, kým bol štátny podnik PROTETIKA znovu pretransformovaný, tentoraz na akciovú spoločnosť PROTETIKA Bratislava, ktorou zostal dodnes. Generálnym riaditeľom spoločnosti bol aj v rokoch 1992 – 2007 Ing. Mikuláš Valent. Po jeho odchode do dôchodku v roku 2007 vymenovali za generálneho riaditeľa Ing. Ľubomíra Pišteka.

V súčasnosti je PROTETIKA, a. s. najväčším výrobcom ortopedickej obuvi na Slovensku. Okrem toho vyrába sériové aj individuálne ortopedické pomôcky vrátane zložitej ortopedickej obuvi, korkové a polyuretánové rehabilitačné sandále a viacero druhov zdravotnej obuvi.

V 90. rokoch zaznamenala PROTETIKA výrazný rozvoj v oblasti distribúcie zdravotníckych pomôcok. Hlavnými komoditami sa stali mechanické invalidné vozíky, chodítka, rolátory a načúvacie prístroje. Spoločnosť v súčasnosti prevádzkuje 24 vlastných výdajní zdravotníckych pomôcok a predajní na celom území Slovenskej republiky so širokým sortimentom pomôcok a zdravotnej obuvi.

 

Zdroj: 50 rokov zdravotnej starostlivosti V ORTOPEDICKEJ PROTETIKE, MUDr. Ján Koreň, ISBN 978-80-971725-9-6

Na základe súhlasu autora na použitie diela.

Pokiaľ vás táto literatúra zaujíma, odporúčame vám aj vydanie ORTOPEDICKÉ POMÔCKY od pána MUDr. Jána Koreňa

Zdroj fotografií a grafík:

Obrázok 41, 43, 44, 45, 46, 47, 48: RUŽIČKOVÁ Mária, VALENT Mikuláš, JAŠEKOVÁ Elena, CHÚPEKOVÁ Marta, BIELIKOVÁ Eva,1998, organizovaná ortopedická výroba v 20.storočí na Slovensku, 93 s.

Obrázok 42: TÓTH, Kázmér. 1960. Orthopaed készülékek és művégtagok atlasza. Budapešť: Medicina Konyvkiado, 1960. 587 s.

 

Prečítajte si aj prvý diel zo seriálu História remeselnej výroby ortopedických pomôcok