EK: Spoločná stratégia pre nákup vakcín funguje. To, čo štáty robia pomimo, je ich zodpovednosť
Európska komisia v utorok poskytla ubezpečenie, že stratégia EÚ pre spoločné obstarávanie širšieho portfólia vakcín proti COVID-19 funguje aj napriek tomu, že niekoľko členských krajín EÚ už individuálne rokovalo o nákupe vakcín z Ruska alebo Číny – ktoré neboli certifikované pre jednotný európsky trh.
„Nemožno hovoriť o tom, že by bola táto stratégia zmarená,“ uviedol hovorca EK Stefan de Keersmaecker počas videokonferencie s novinármi. Upozornil, že tri spoločnosti, ktorých očkovacie látky boli v EÚ schválené, vyrábajú v súčasnosti okolo pol druha miliardy vakcín. Európska komisia je presvedčená, že sa aj vďaka tomu podarí splniť cieľ zaočkovať do konca leta 70 percent populácie EÚ.
Vysvetlil však, že členské krajiny Únie majú právo na samostatné uzatváranie zmlúv s inými výrobcami vakcín, ako sú tie, ktoré pre EÚ už odsúhlasila Európska komisia a Európska lieková agentúra (EMA).
De Keersmaecker podotkol, že EÚ sa môže poučiť z dobrých výsledkov očkovania v iných krajinách a regiónoch. Poučnou môže byť aj avizovaná spolupráca Dánska a Rakúska s Izraelom pri spoločnej výrobe druhej generácie vakcín proti budúcim variantom koronavírusu SARS-CoV-2.
„Pri našich vakcínach postupujeme prostredníctvom Európskej liekovej agentúry (EMA) pretože chceme zaručiť ich účinnosť a bezpečnosť. To, čo členské štáty robia pomimo toho, je ich zodpovednosť“ uviedol a pripomenul členské krajiny EÚ, ktoré sa rozhodli nakúpiť vakcíny necertifikované v EÚ. De Keersmaecker zároveň dodal, že núdzové povolenia, pre ktoré sa rozhodli niektoré členské štáty, môžu byť oveľa rizikovejšie ako celý postup EMA.
Maďarsko bolo prvou členskou krajinou EÚ, ktorá začala očkovať svoje obyvateľstvo ruskou vakcínou Sputnik V a následne aj čínskou vakcínou Sinovac. Uvedené očkovacie látky nie sú schválené pre trh EÚ.
Sputnik na Slovensku
V pondelok prvé dávky ruskej vakcíny priviezla na svoje územie aj Slovenská republika. Obe krajiny paralelne s necertifikovanými vakcínami očkujú aj vakcínami, ktorých účinnosť a bezpečnosť EMA potvrdila. Ide o vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech, Moderna a AstraZeneca, pričom v prvej polovici marca by k nim mala pribudnúť aj jednorazová vakcína od spoločnosti Johnson & Johnson.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok požiada ešte dnes o prijatie u troch najvyšších ústavných činiteľov SR. Urobí tak v súvislosti s okolnosťami, za ktorých bola na Slovensko dovezená ruská vakcína Sputnik V, a možným spochybnením zahraničnopolitického smerovania krajiny. Za ruskou vakcínou vidí nástroj hybridnej vojny.
„Rozdeľuje nás tu doma, rozdeľuje nás tu v zahraničí, spochybňuje procesy v Európskej únii,“ poukázal minister. Ak by Sputnik nebol politickým nástrojom, nevidí dôvod, prečo ruská strana nevyvíja aktivitu smerom k registrácii vakcíny v EÚ.
Šéf slovenskej diplomacie priznal, že spôsob, akým bola dodávka vakcíny realizovaná, i to, ako bola privítaná predsedom vlády, vyvolávajú otázky. „Je potrebné si ich zodpovedať, musím mať jasno v tom, či stále zotrvávame na deklarovanom zahraničnopolitickom smerovaní,“ povedal. O prípadnej demisii zatiaľ nehovorí. Chce poznať, aká je cena za dodávku vakcíny. „Nie je to dar, je to tovar, ktorý má svoju cenu,“ uviedol Korčok.
Ministerka Kolíková by vakcínu Sputnik svojim blízkym neodporúčala
Dovoz ruskej vakcíny Sputnik V nepovažuje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) za dobrý nápad. Pripomenula, že ide o neregistrovanú vakcínu, a svojim blízkym by ju neodporúčala. Rovnako sa jej nepozdával spôsob, akým bola vakcína do krajiny dovezená, a čo to sprevádzalo. „Je to rozhodnutie lekára, ktorý sa vakcínu rozhodne podať, a potom je to rozhodnutie samotnej osoby, že je ochotná takú vakcínu mať. To je spojené s riadnym poučením, keďže ide o experimentálnu vakcínu. Osobne si myslím, že nebol dobrý nápad vôbec uvažovať o Sputniku,“ uviedla Kolíková.
Zdroj: TASR
Foto: ilustračné, Envato Elements