Amputácia… Čo ďalej…?
Foto: Otto Bock Slovakia s.r.o.
Amputácia je pre každého človeka výrazným zásahom do organizmu, ktorým sa zmení jeho život. Je pochopiteľné, že s takouto situáciou sa neľahko vyrovnáva; na druhej strane je pravda, že lekárske rozhodnutie pre amputáciu znamená záchranu života, či už k nej dochádza kvôli chorobe, alebo po úraze.
Počas svojej praxe som sa už stretol s mnohými ľuďmi, ktorí prešli touto traumou. Môžem vás uistiť, že mnohí z nich sa po čase plnohodnotne vrátili do života. Túto šancu pred sebou má každý. Aby túto šancu vedel každý využiť, je potrebné mať čo najviac informácii o tom, ako sa dá po amputácii končatiny vrátiť k čo najplnohodnotnejšiemu životu. Od ľudí, ktorí si touto traumou už prešli, viem, že po amputácii strávili dlhý čas na lôžku hľadaním všemožných informácií o protézach cez smartfón, tablet alebo notebook na internete. Prípadne im rôzne informácie o nej zisťovali rodinní príslušníci. Informácie napríklad o tom, čo je to protéza, ako funguje, čo všetko sa s ňou dá robiť, ako sa s ňou chodí, ako drží na „nohe“, či sa s ňou dá aj športovať… Informácie ohľadom protéz na internete sú, ale nie je ich veľa. Preto sa v tomto a v nasledujúcich článkoch budem snažiť pomôcť ľuďom po amputácii končatiny a ich rodinným príslušníkom a poskytnúť im informácie, poradiť, aby sa so svojou novou neľahkou situáciou čo najlepšie vyrovnali a čo najskôr vrátili k bežnému životu.
Tu by som rád použil citát anglického ortopéda Sira Reginalda Watsona:
amputácia je začiatok a nie koniec liečby
Od okamihu amputácie by mali byť okolo pacienta okrem rodiny aj ľudia, ktorí sa o neho v priebehu vybavovania protézou budú starať. Lekár, psychológ, zdravotná sestra, fyzioterapeut, ortopedický technik. Každý z nich je dôležitý, a preto nie je dobré, ak ktokoľvek z nich počas poamputačnej liečby chýba.
Na začiatku každej liečby je však najdôležitejší vlastný postoj.
Jednoducho treba chcieť – mať energiu, chuť a zodpovednosť sám za seba. Chcieť stále čo najkvalitnejší život. Chcieť byť sebestačný. Chcieť znovu chodiť… A aby títo ľudia mohli začať opäť chodiť, budú potrebovať protézu.
Protetická liečba alebo protetická starostlivosť však nie je krátkodobá alebo jednorazová záležitosť. Nezačína sa ani nekončí len výrobou protézy! Ide o celoživotnú starostlivosť.
Preto tak, ako má každý svojho lekára, aj človek po amputácii končatiny by mal mať svojho ortopedického technika, ktorý sa v podstate stane súčasťou jeho života, pretože sa bude starať o jeho protézu (protézy) aj v budúcnosti.
Cyklus starostlivosti o amputovaného pacienta
Najdôležitejšie sú však prvé hodiny, dni, mesiace. Z časového hľadiska môžeme život po amputácii v podstate rozdeliť na dve fázy. Prvá fáza zahŕňa zhruba prvý rok po amputácii a druhá fáza kontinuálne pokračuje po prvom roku a zahŕňa kontinuálnu protetickú starostlivosť po celý život.
Poamputačná starostlivosť, predprotetická terapia
Sú ihneď po amputácií veľmi dôležité. Táto fáza, ktorá zahŕňa poamputačnú starostlivosť a predprotetickú terapiu začína v podstate hneď po amputácií. Už v tejto fáze je dobré, kvôli získaniu prvých základných informácií o protetickom vybavení si vybrať svojho ortopedického technika.
Úplne najlepšie však bude, ak k prvej konzultácii s technikom dôjde pri plánovaných amputáciách ešte pred samotným vykonaním amputácie.
V poamputačnej alebo predprotetickej fáze leží starostlivosť o pacienta na nemocničnom lôžku predovšetkým na zdravotných sestrách a fyzioterapeutoch. Predprotetická liečba zahŕňa starostlivosť o kýpeť (terapia jazvy, tvarovanie, otužovanie, stimulovanie), cvičenie zachovalej končatiny a nácvik vertikalizácie. Jej kvalita môže zásadne ovplyvniť rýchlosť vybavenia; čím kvalitnejšia bude predprotetická starostlivosť, tým skôr sa bude môcť začať s výrobou protézy.
Asi 4 až 6 týždňov po operácii (táto doba môže byť rôzna) lekár rozhodne, či je kýpeť vhodný na prípravu protézy.
Vybavovanie protézou
Ak lekár rozhodne že je všetko v poriadku, začína sa fáza vybavovania prvou protézou. Každá protéza sa vyrába individuálne, s ohľadom na kýpeť, na jeho fyzický stav a na stupeň pacientovej aktivity. Súčasné protézy sa vyrábajú pomocou najmodernejších technológií a dávajú užívateľom veľké možnosti. Úlohou ortopedického technika je navrhnúť protézu na mieru, ktorá bude úplne vyhovovať individuálnym potrebám užívateľa a s ktorou sa bude môcť ľahko zžiť.
Najdôležitejšia je však prvá protéza. Prvé minúty a hodiny s ňou sú pre ďalšie fungovanie s protézou najdôležitejšie.
Vybavovanie pacienta protézou zahŕňa tieto fázy: odporúčanie na vybavenie, odoberanie merných podkladov, výrobu, skúšku, dokončenie a odovzdanie protézy.
Nácvik s protézou, škola chôdze
Keď je protéza hotová, začína sa veľmi dôležitá fáza, a tou je nácvik s protézou. Aj keď je cieľom a túžbou každého amputovaného čo najskôr chodiť, prvý nácvik nebude o chôdzi. Najprv sa treba okrem nasúvania protézy na kýpeť naučiť na protéze bezpečne stáť a zaťažovať ju. Len ak pacient na protéze správne stojí a zaťažuje ju, vieme správne vyhodnotiť lôžko, výšku a postavenie protézy.
V stoji je dôležitý tréning stability a rovnomerného prenášania hmotnosti na obe končatiny. Až po zvládnutí bezpečného státia by sa malo začať s prvými krokmi. Základný nácvik stoja a chôdze (školu chôdze) vykonáva ortopedický technik v bradlovom chodníku pri odovzdávaní protézy do domáceho používania. Samozrejmosťou je poučenie o manipulácii s protézou.
Potom je vhodné, aby si pacient našiel rehabilitačné centrum, kde sa po dohode zabezpečí jeho ambulantná alebo lôžková rehabilitácia. Bohužiaľ, u nás takýchto zariadení, kde by sa robil nácvik chôdze s protézou, alebo škola chôdze, nie je veľa. Preto táto fáza závisí aj od ochoty ortopedických technikov trénovať viackrát s pacientom a vlastnej aktivity každého pacienta a jeho rodinných príslušníkov v jeho domácom prostredí.
Na prvej protéze, ktorú voláme aj privykacia, chodí pacient približne 6 mesiacov, počas ktorých skúša, ako mu pomôcka vyhovuje a počas ktorých získa mnoho skúseností, ktoré sa využijú pri zhotovení finálnej – prvej definitívnej protézy. Pri nej sa protetické vybavenie môže posunúť technicky trochu ďalej. Pre takúto pomôcku sa už väčšinou použijú kvalitnejšie a technicky dokonalejšie komponenty, ktoré pacientovi pomôžu dosiahnuť ciele stanovené na začiatku terapie.
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že hlavným cieľom nie je iba nová protéza, ale kvalitnejší život amputovaného človeka.
Pokračovanie starostlivosti
Po prvej definitívnej protéze sa do roka vykoná vybavenie opakovanou definitívnou protézou. Podľa opatrenia MZ, ktoré definuje zoznam zdravotníckych pomôcok by mal mať amputovaný pacient maximálne dve funkčné vyhotovenia protéz, pričom druhé (náhradné) vyhotovenie môže byť menej finančne a technicky náročné, aby slúžilo predovšetkým na prekonanie obdobia, keď nemôže nosiť hlavnú protézu z dôvodu jej opravy, úpravy, údržby, prípadne vyhotovenia novej protézy.
Ďalšie protézy sa vymieňajú obvykle v päťročných (alebo trojročných) cykloch. Ideálne je dodržiavať kontroly pravidelne po 6 mesiacoch a podľa svojich potrieb byť v kontakte s fyzioterapeutom. Ako kýpeť, tak aj pomôcka potrebujú pravidelnú údržbu. Na kýpti treba sledovať stav pokožky a dodržiavať pravidelnú hygienu.
Používateľ protézy by však nemal zabúdať na to, že bez jeho vlastnej aktivity to nepôjde. Ani tá najdokonalejšia protéza nikdy nebude chodiť sama. Do vlastného rozvoja treba investovať veľa času, energie a, samozrejme, aj financií – do fyzioterapie, cvičenia doma a školy chôdze s protézou. Je dobré, ak sa pacient zaujíma o nové technológie a moderné prístupy, o svoju liečbu, ak požaduje terapiu (ak je dostupná v mieste jeho bydliska), ak sa snaží o čo najväčšiu aktivitu, byť sebestačný a najmä – nevzdávať sa! Mať stále na mysli, že prísť o končatinu nemusí znamenať skončiť na vozíku. S vozíkom je život oveľa zložitejší než s protézou a aj pre organizmus je život s protézou zdravší než na vozíku. My, ortopedickí technici, ponúkame ten lepší variant a záleží od každého individuálne, či sa k nemu dopracuje.
Autor odborného článku:
Ing. Marek Bachura, PhD., MBA, vedúci ortopedický technik v spoločnosti Otto Bock Slovakia.
Štúdium: SPŠ Snina, SZŠ Záhradnícka Bratislava – študijný odbor Ortopedický technik
TU Košice – Technická univerzita, Strojnícka fakulta, odbor Biomedicínske inžinierstvo
CEMI – Central European Management Institute – Managenet zdravotníctva
Prax: od roku 2000 ako ortopedický technik v spoločnosti Centrum ortopedickej protetiky ,
od roku 2004 ortopedický technik v spoločnosti Otto Bock ČR, Od roku 2007 vedúci
ortopedický technik v spoločnosti Otto Bock Slovakia.
Zdroj obrázkov: Otto Bock ČR s.r.o., Otto Bock Slovakia s.r.o.
About Author
