Reklama

Ortopedický magazín logo
VITAJTE
Ortopedický magazín logo
Slider

3.3 milióna obetí a globálna ekonomická devastáciá pre množstvo zlých rozhodnutí

3.3 milióna obetí a globálna ekonomická devastáciá

Na snímke mŕtve telá plávajú v rieke v Gahzipure v indickom štáte Uttarpradéš 11. mája 2021. Desiatky mŕtvol, o ktorých sa predpokladá, že ide o obete spojené s ochorením COVID-19, vyplavilo na brehy rieky Ganga na severe Indie. Foto: TASR/AP

Katastrofickému rozsahu pandémie sa dalo zabrániť, uviedol nezávislý výbor pre pripravenosť a reakciu na pandémiu (IPPPR). Tvrdí, že medzinárodné spoločenstvo konalo neskoro a nekoordinovane. Inštitúcie “nedokázali ochrániť ľudí” a svetoví lídri, ktorí popierali vážnosť situácie, podkopávali dôveru verejnosti v zdravotníctvo, píše IPPPR vo svojej konečnej správe.

Množstvo zlých rozhodnutí zo strany jednotlivých krajín a medzinárodných organizácií je podľa zistení výboru zodpovedné za vyše 3,3 milióna obetí a globálnu ekonomickú devastáciu, ktorú pandémia vyvolala.

Medzinárodné spoločenstvo podľa výboru príliš pomaly reagovalo na prvé ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan, kde sa vírus začal šíriť koncom roka 2019. Krajiny sveta však v prvej fáze prakticky ignorovali správy o epidémii vo Wu-chane a február 2020, keď bolo možné ešte podniknúť potrebné opatrenia, bol preto podľa IPPPR “strateným mesiacom”.

Výbor okrem hodnotenia reakcie krajín na pandémiu odporučil aj ďalší postup – aby najbohatšie krajiny darovali tým najchudobnejším miliardu dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19.

Výboru predsedala bývalá premiérka Nového Zélandu Helen Clarková a exprezidentka Libérie a laureátka Nobelovej ceny za mier  Ellen Johnsonová Sirleafová

3.3 milióna obetí a globálna ekonomická devastáciá pre množstvo zlých rozhodnutí

“Situácii, v ktorej sa dnes nachádzame, sa dalo zabrániť, povedala Sirleafová novinárom. “Je výsledkom nespočetného množstva zlyhaní, nedostatkov a oneskorených krokov, čo sa týka prevencie a reakcie,” dodala.

Zlé strategické rozhodnutia, neochota riešiť nerovnosti a nekoordinovaný systém vytvorili toxický koktejl, ktorý umožnil, aby sa pandémia zmenila na katastrofálnu krízu,” pokračovala Sirleafová.

O vypracovanie tejto správy požiadali členské krajiny Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vlani v máji, pripomína AFP. Výbor však nešetril kritikou ani na adresu samotnej WHO, ktorá podľa neho mohla vyhlásiť situáciu za stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC) už 22. januára 2020, teda o osem dní skôr.

Výbor ďalej pripomenul, že slovo pandémia začala WHO používať až v marci 2020. Ak by WHO vyhlásila stav PHEIC skôr, a ak by krajiny konali už vo februári 2020, priebeh pandémie mohol byť miernejší, zhrnula Clarková.

Výbor vo svojej správe odporučil, aby krajiny z vysokou mierou zaočkovanosti darovali 92 najchudobnejším krajinám v programe Covax do 1. septembra najmenej miliardu proticovidových vakcín a viac ako dve miliardy do polovice roka 2022. Krajiny skupiny G20 by mali podľa IPPPR financovať celosvetový boj proti pandémii sumou 15 miliárd eur. Krajiny G7 by mali poskytnúť až 60 percent z tejto sumy.

Svetová obchodná organizácia (WTO) by spolu s WHO mala zaručiť, aby sa výrobcovia vakcín do troch mesiacov dobrovoľne podelili o znalosti potrebné pre výrobu očkovacích látok, pokračuje výbor. V opačnom prípade by malo dôjsť k okamžitému pozastaveniu ochrany patentov farmaceutických firiem na vakcíny, uvádza sa v správe.

Výbor taktiež odporúča krajinám G20 vytvoriť medzinárodnú agentúru, ktorá by bola schopná ročne minúť päť až desať miliárd dolárov na pripravenosť proti budúcim zdravotným krízam. Zároveň by disponovala 50 až 100 miliardami dolárov, ktoré by bolo možné použiť v prípade vypuknutia ďalšej podobnej krízovej situácie.

“Niekoľkomiliardová investícia do pripravenosti nám v konečnom dôsledku v budúcnosti ušetrí bilióny, ako to jasne ukázala súčasná pandémia,” vysvetlila Clarková.

Nezvládateľný stav v Indii

Úrady v severoindickom zväzovom štáte Bihár nainštalovali sieť cez rieku Ganga po tom, ako na svoje brehy vyplavila desiatky mŕtvol. Predpokladá sa, že ide o obete spojené s ochorením COVID-19. Podľa agentúry AFP sa tamojší obyvatelia zbavovali tiel svojich príbuzných v rieke, pretože si nemohli dovoliť drevo na tradičné hinduistické spaľovanie mŕtvych. Dôvodom mohli byť aj dlhodobo vyčerpané kapacity krematórií.

Nedávny nález 71 mŕtvol v štáte Bihár vyvolal obavy, že vírus sa nekontrolovateľne šíri v rozsiahlych vidieckych oblastiach vo vnútrozemí krajiny, kde žijú až dve tretiny obyvateľov Indie.

Podľa úradov analýza týchto tiel nebožtíkov potvrdila, že boli štyri až päť dní po smrti. Miestne médiá tiež informovali, že 25 tiel bolo nájdených aj v okolí dediny Gahmar v štáte Uttarpradéš.

Počet obetí pandémie nového koronavírusu presiahol v Indii v stredu 250.000. Za 24 hodín pribudlo podľa údajov ministerstva zdravotníctva rekordných 4205 úmrtí. Subkontinent zaznamenal i 348.421 nových prípadov nákazy, čím sa ich počet zvýšil na 23,3 milióna – druhý najvyšší po Spojených štátoch. Zdravotnícky systém v krajine je značne podfinancovaný. Mnohí odborníci sú presvedčení, že oficiálne čísla o počte úmrtí v Indii sú omnoho vyššie. 

Redakcia, Zdroj: TASR, AFP

FOTO: TASR/AP

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Copyright 2021 © Factory 457 s.r.o.

Prihlásiť sa ku odberu noviniek

Pripojte sa k nášmu zoznamu adresátov a dostávajte každý týždeň výber najzaujímavejších správ zo sveta Ortopedického magazínu.

Úspešne ste sa prihlásili k odberu.

Share This